Alaksandr Łukašenka daručyŭ maksimalna spraścić praceduru advodu ziamiel, pakinuŭšy dla razhladu na ŭzroŭni kiraŭnika dziaržavy tolki advod značnych ziamielnych učastkaŭ.
Takuju zadaču jon pastaviŭ 22 studzienia ŭ čas sustrečy sa staršynioj Dziaržaŭnaha kamiteta pa majomaści Hieorhijem Kuźniacovym, paviedamili ŭ pres-słužbie biełaruskaha lidara.

U centry ŭvahi byŭ razhlad prajekta zakona ab uniasieńni źmianieńniaŭ i dapaŭnieńniaŭ u Kodeks Respubliki Biełaruś ab ziamli.

Łukašenka źviarnuŭ uvahu na važnaść hetaha pytańnia, pakolki rašeńnie ab advodzie kankretnych ziamielnych učastkaŭ pad budaŭnictva, dla inšych met, prymajecca prezidentam i ŭjaŭlaje saboj vialiki abjom raboty.

Alaksandr Łukašenka ličyć, što nieabchodna pradoŭžyć sumiesna z Administracyjaj prezidenta vypracoŭku sistemy pryniaćcia takich rašeńniaŭ.

«Chutčej za ŭsio, nam treba voś takija rašeńni, jakija datyčacca časovaha advodu ziamiel, advodu ziamiel pad linii elektrapieradač i da taho padobnyja abjekty, inakš kažučy, niaznačnych advodaŭ i jakija nie padlahajuć nijakamu sumnieńniu, addać na ŭzrovień abłvykankamaŭ. Ja nie suprać. Treba razhledzieć heta pytańnie», — skazaŭ Łukašenka.

«Ale istotnyja płoščy ziamielnych uhodździaŭ: lasnych uhodździaŭ, łuhoŭ, pašy i hetak dalej — voś hety advod pavinien znachodzicca pad kantrolem prezidenta. Heta adnaznačna»,

— padkreśliŭ Łukašenka.

Jon daručyŭ praduhledzieć u hetym płanie maksimalnaje spraščeńnie, pakinuŭšy dla razhladu na ŭzroŭni prezidenta tolki advod značnych ziamielnych učastkaŭ. Pry hetym jon papiaredziŭ čynoŭnikaŭ ab niedapuščalnaści złoŭžyvańnia ŭładaj pry pryniaćci takich rašeńniaŭ.

«Ja chacieŭ by pačuć kamientaryj da hetaha zakona, pierš čym ja jaho padpišu, pa ŭsich źmianieńniach, jakija vy ŭnosicie, z toj metaj, ci nie pasadziejničaje heta tamu, što ŭ nas iznoŭ pačniecca razboj pry advodzie ziamiel»,
— skazaŭ jon. Jon pryvioŭ prykład takich niepradumanych rašeńniaŭ: «Kali treba fiermu pabudavać, značyć, na novym miescy, za kraj śvietu ad kankretnaha nasielenaha punkta, kudy treba pravodzić darohu, elektryčnaść, pryrodny haz, inakš kažučy budavać infrastrukturu. Niasiom vialikija zatraty. Bolš taho, my zabirajem jašče da 50 ha, a to i bolš, kali budujecca kompleks, ziamiel sielskahaspadarčaha pryznačeńnia. Heta nienarmalna».
«Prytym pa karjerach pahladzicie. Jak tolki my „ŭniz“ addajom hetyja rašeńni, źjaŭlajecca vializnaja kolkaść karjeraŭ pa krainie. Ja, pralatajučy na viertalocie, heta ŭsio baču. Tamu tut taksama razboju być nie pavinna,
kali budziem havaryć ab časovym advodzie ziamiel. Heta nanosić niepapraŭnuju škodu našaj krainie. Kali hetyja karjery advodziać, potym ich kidajuć, jany zarastajuć chmyźniakom, a to i jašče horš — tudy nasielnictva pačynaje skidać śmiećcie, i viecier heta ŭsio raznosić. Uvohule, atrymlivajucca zvałki na miescy hetych karjeraŭ. Heta niedapuščalna!» — ličyć jon.

Łukašenka padkreśliŭ, što paradak pavinien być i pry advodzie lasnych i inšych uhodździaŭ, kab zajmacca palavańniem, rybałoŭstvam i hetak dalej.

«Nijakaj biurakratyi być nie pavinna, pavinna być efiektyŭnaść. Ale ŭ toj ža čas poŭny kantrol z advodam takich ziamiel.
Zanadta šmat u nas, napeŭna, siońnia źjaviłasia pryvatnych palaŭničych uhodździaŭ, i my nie zaŭsiody tam narmalna kantralujem situacyju. Ja nie chaču skazać, što ŭ kožnaha pryvatnika drenna. Jość pryvatnyja palaŭničyja ŭhodździ, jakija efiektyŭna pracujuć, bolš taho, dzie pryvatnik dbaje ab naviadzieńni, padtrymańni paradku, raźviadzieńni dadatkova žyvioł, ich utrymańni. Ale jość, i takich haspadarak bolš, jakija takimi nie źjaŭlajucca», — adznačyŭ Łukašenka. Jon taksama pacikaviŭsia, jak hetyja pytańni vyrašajucca siońnia ŭ krainie.

«I ŭ cełym situacyja z advodam ziamiel. Zanadta my zaciahvajem hetyja pytańni, ci jość prablemy i jakija?» — pastaviŭ pytańni Łukašenka.

«Kantrol — heta dobra, jon zaŭsiody budzie, ale nie nanosiła b heta škody inviestycyjam, jakija my ažyćciaŭlajem, uźviadzieńniu žylla, jakoje ludzi chočuć sami budavać, prosiać ziamielnyja ŭčastki.
Voś na hetyja pytańni ja chacieŭ by taksama atrymać adkaz, pakolki my ŭžo abmiarkoŭvajem siońnia prajekt zakona ab źmianieńniach u ziamielny kodeks», — dadaŭ kiraŭnik dziaržavy.
Alaksandr Łukašenka zapatrabavaŭ bolš žorstka stavicca da advodu i pradastaŭleńnia sielskahaspadarčych ziamiel dla niasielskahaspadarčych met, adnaŭlajučy ŭzamien adviedzienych raŭnacennyja, roŭnavialikija płoščy.
Akramia taho, kiraŭnik dziaržavy daručyŭ źviartać bolš pilnuju ŭvahu na pradastaŭleńnie palaŭničych uhodździaŭ i ziamielnych učastkaŭ dla budaŭnictva abjektaŭ nieruchomaj majomaści na terytoryi palaŭničych uhodździaŭ.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?