Ustalavańniu pomniku Čaradzieju papiaredničaŭ kolkihadovy konkurs. Siarod vierajemnych aŭtaraŭ byli j Aleś Šaternik i Siarhiej Bandarenka, ale zamovu na vyrab manumenta atrymaŭ Alaksandar Procharaŭ.

Hety skulptar užo źviartaŭsia da vobrazaŭ nacyjanalnaje historyi. U jaho darobku jość pomnik Kiryłu Turaŭskamu, što ŭ dvoryku Biełdziaržuniversytetu. Na 80‑hodździe BDU jaho ŭračysta adkryvaŭ rektar Alaksandar Kazulin.

Alaksandar Procharaŭ byŭ blizki da pieramohi j u Miensku, vyrabiŭšy eskiz mastakoŭskaje azdoby, u sadružnaści z Paŭłam Vajnickim, dla novaje futbolnaje areny na kolišnim praśpiekcie Mašerava. Jaho skulpturnaja kampazycyja «Arbita sportu» ŭ 2003 h. była ciopła sustretaja i kalehami j načalstvam. Heta miełasia być dynamičnaja kampazycyja z kolcaŭ i fihuraŭ, što musiła by pavoli ruchacca vakoł fantanu. Na žal, zadumu Procharava nia ździejśnili.

Nie realizavany pakul i jašče adzin vydatny prajekt hetaha skulptara — memaryjał u Traściancy, dzie byŭ adzin z najbujniejšych u Eŭropie lahieraŭ śmierci. Za prajekt memaryjału A.Procharaŭ z kalehami‑architektarami atrymaŭ Hran‑pry za najlepšy prajekt na I mižnarodnym konkursie maładych architektaraŭ «Leanarda 2005».

Takim čynam pośpiech Alaksandra Procharava ŭ Połacku byŭ dla jaho pryncypovym.

Pavodle słovaŭ pracaŭnika Połackaha harvykankamu Stanisłava Krasoŭskaha, na 4.5‑tonny pomnik Usiasłavu nie było vydatkavana ani kapiejki ź biudžetu. Usie 300 młn rubloŭ, jakija jon kaštavaŭ, — pryvatnyja achviaravańni.

Bronzavy Ŭsiasłaŭ Čaradziej, z sokałam, imčyć na kani na skryžavańni vulicaŭ Kastryčnickaj i Eŭfrasińni Połackaj. Skulptar prybraŭ nieabaviazkovyja detali manumentu, što byli ŭ eskizie. Ciapier jaho syluet vydatna hladzicca. Stylistyka pomnika, anachraničnaja dla našaha času, adnak była dobra ŭspryniataja, zrazumietaja pravincyjnym čynavienstvam — bolš, čym impresijanistyčny Ŭsiasłaŭ aŭtarstva Alesia Šaternika. Urešcie, konnych statujaŭ u Biełarusi vobmal. I patrabavańni da ich, pakul, dydaktyčnyja i dekaratyŭnyja.

Niahledziačy na vialikuju kolkaść manumentaŭ u našaj staražytnaj stalicy, balšynia ź ich nie adyhryvajuć svaje roli. Ani niahiehłyja betonnnyja Leŭ Taŭstoj ź Leninym, ani novyja bronzavyja Eŭfrasińnia j Simiaon Połackija, nie kranajuć dušu, nie vyklikajuć naležnaha asacyjatyŭnaha šerahu. Mo ramantyčny hieroj, viciaź u vaŭčynaj skury, na borzdym kani, bolš budzie adpaviedny miescu j času? A mo prasłavicca jakimi čarami?

Siarhiej Chareŭski


Pieršy konny Ŭsiasłaŭ.

Alternatyŭny prajekt Alesia Šaternika
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0