Biełaruś nie budzie pierachodzić na zimovy čas śledam za Rasijaj. Ab hetym paviedamili ŭ pres-słužbie biełaruskaha ŭrada. Heta vykliča poŭnaje dastavańnie biełaruskaha času da maskoŭskaha.

Rabočaja hrupa, u jakuju ŭvachodzili pradstaŭniki Nacyjanalnaj akademii navuk i Ministerstva achovy zdaroŭja, pradstaviła svaje arhumienty suprać hadzinnych «manieŭraŭ». Samy hałoŭny — stres dla našaha arhanizma z-za pierastrojki na novy čas kožnuju viasnu i vosień. Dy i ekanomija ad takich pieramienaŭ sprečnaja. «Hetyja arhumienty razhledžanyja, pryniataje rašeńnie nie pierachodzić na zimovy čas», — adznačyli ŭ pres-słužbie.

Takim čynam, z apošnich vychodnych kastryčnika Polšču my budziem apiaredžvać na dźvie hadziny, Litvu, Łatviju i Ukrainu — na hadzinu, a maskoŭski čas ciapier zaŭsiody budzie supadać ź minskim.

Roźnicu ŭ časie prailustravała «Komsomolskaja pravda v Biełarusi»:

Raniej ab niedastatkovaści padstaŭ dla pierachodu krainy na zimovy čas zajaŭlaŭ staršynia Dziaržaŭnaha kamiteta pa standartyzacyi Viktar Nazaranka.

U Biełarusi vypracoŭkaj rekamiendacyj pa paradku vyličeńnia času zajmajecca mižhalinovaja kamisija času, častaty i vyznačeńnia paramietraŭ viarčeńnia Ziamli, u skład jakoj uvachodziać pradstaŭniki Ministerstva achovy zdaroŭja, Mintransa, Minenierha, Nacyjanalnaj akademii navuk i inšych zacikaŭlenych orhanaŭ kiravańnia i ŭstanoŭ.

Biełaruś admoviłasia ad pierachodu na siezonny čas u 2011 hodzie. Heta rašeńnie było pryniata pastanovaj Saŭmina ad 15 vieraśnia 2011 hoda numar 1229 z metaj zabieśpiačeńnia na terytoryi respubliki ŭzhodnienaha ź dziaržavami-ŭdzielnicami Mytnaha sajuza vyličeńnia času, a taksama poŭnaha vykarystańnia śvietłaha času sutak, palapšeńnia ŭmoŭ pracy i adpačynku nasielnictva respubliki. Z 2011 hoda admianiła siezonny pieravod strełak i Rasija. Adnak 1 lipienia 2014 hoda Dziaržduma Rasijskaj Fiederacyi pryniała rašeńnie viarnuć u krainu zimovy čas. Pieravod strełak budzie praviedzieny 26 kastryčnika 2014 hoda. 

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?