Siarhiej Markaŭ

«My spadziajemsia, što Rasija i Biełaruś znojduć u sabie palityčnuju volu znoŭ uźjadnacca ŭ adnu krainu», — zajaviŭ u intervju BiełaPAN rasijski palitołah, deputat Dziaržaŭnaj dumy ad partyi «Adzinaja Rasija» Siarhiej Markaŭ.

Jak zaznačyŭ S.Markaŭ, i ŭ Rasii, i ŭ Biełarusi «zastajucca takija bazavyja faktary, jak vola bolšaści hramadzian da maksimalnaha supracoŭnictva až da ŭźjadnańnia ŭ adnu krainu, a taksama toje, što heta vyhadna i tamu, i druhomu boku».

Kamientujučy rašeńnie, pryniataje nakont cany na haz dla Biełarusi ŭ 2008 hodzie (u pieršym kvartale jana składzie 119 dołaraŭ za 1 tys. kubamietraŭ), palitołah vykazaŭ mierkavańnie, što takija kamfortnyja dla Biełarusi ŭmovy źviazanyja z tym, što baki vyrašyli «nie ciešyć praciŭnikaŭ i vyrašać usie vostryja pytańni ź minimalnymi stratami».

«Ci treba rabić toje, čamu radujucca ŭsie našyja vorahi?» — skazaŭ S.Markaŭ, dadaŭšy, što vybarščyki taksama byli vielmi niezadavolenyja letašnim kanfliktam.

Aprača taho, padkreśliŭ surazmoŭca BiełaPAN, «jasna, što dla abodvuch bakoŭ straty ad takich kanfliktaŭ značna vyšejšyja, čym prybytak». «Tamu, ja dumaju, kanfliktny patencyjał pajšoŭ u padpolle, a dzie hetaje padpolle, i ŭ jakoj stupieni jano abiazzbrojena — pytańnie adkryta».

Nakolki daloka zajšli ŭ Minsku palityčnyja pieramovy pamiž rasijskim i biełaruskim prezidentami, palitołah kazać nie staŭ. Raniej, nahadaŭ jon, Rasija vystupała za maksimalna chutkaje ŭźjadnańnie dźviuch krain. Ale biełaruski bok akazaŭsia niezadavoleny, pa‑pieršaje, rasijskaj hramadskaj madellu, pa‑druhoje, prapanoŭvajemym miescam Alaksandra Łukašenki ŭ abjadnanaj dziaržavie.

«Jon, viadoma, chacieŭ by być prezidentam vialikaj abjadnanaj dziaržavy, i pry Jelcynie ŭ jaho byli dla hetaha ŭsie realnyja šancy, — ličyć palitołah. — Ale pry Pucinie, pry Miadźviedzievie takich šancaŭ u jaho niama. Viadoma, što jamu prapanoŭvałasia i pasada premjer‑ministra, i vice‑prezidenta, ale heta jaho nie zadavoliła. Jon chacieŭ adnačasova być i premjer‑ministram, i vice‑prezidentam, heta značyć «paralelnym prezidentam». Ale Maskva nie hatova pajści na heta. Tak što hetaje pytańnie zastałosia ŭ padviešanym stanie».

Što tyčycca prablemy roznych hramadskich madelaŭ, to, z punktu hledžańnia S.Markava, jana pavinna vyrašacca pa prykładzie abjadnańnia Kitaja z Hankonham: «Adna kraina — dźvie sistemy».

BiełaPAN

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0