Fota: Pascal Deloche / Godong / Zumapress / Globallookpress.com

Fota: Pascal Deloche / Godong / Zumapress / Globallookpress.com

Nasupierak raspaŭsiudžanym zababonam, vielmi mała mužčyn vyhadavali dziaciej, čyimi bijałahičnymi baćkami jany nie źjaŭlajucca (nie viedajučy pra heta). Redkaść pazašlubnaha baćkoŭstva asprečvaje hipotezu bijołahaŭ ab evalucyjnaj karyści biazładnych pałavych suviaziaŭ. Vyniki daśledavańnia pradstaŭlenyja ŭ časopisie Ecology & Evolution.

Pačaŭšy zajmacca hetym pytańniem, bielhijski bijołah Marten Łarmiuzo (Maarten Larmuseau) adšturchnuŭsia ad ličbaŭ, jakija zvyčajna pryvodziacca ŭ navukova-papularnaj litaratury: 10—30% dziaciej naradžajecca ad «niečakanych» baćkoŭ. Adnak hetyja pakazčyki vyklikali sumnievy ŭ vučonaha: ich ekstrapalavali pavodle vynikaŭ «prablemnaha» vopytu łabaratoryj pa ŭstalavańni baćkoŭstva.

Łarmiuzo i jaho kalehi pačali šukać inšyja krynicy, apracoŭvajučy pabočnyja vyniki roznaha rodu miedycynskich daśledavańniaŭ. Akramia taho, navukoŭcy ŭziali histaryčnyja źviestki (kab pravieryć hipotezu pra bolšuju dolu bastardaŭ u epochu, kali jašče nie źjaviłasia sučasnych kantraceptyŭnych srodkaŭ).

Pazašlubnaje baćkoŭstva vyjaŭlali pa niesupadajučym hienatypam Y-chramasomy, jakaja pieradajecca ŭ spadčynu pa baćkoŭskaj linii. Akramia hetaha, navukoŭcy paraŭnoŭvali varyjacyi ŭ Y-chramasomach i proźviščy, atrymanyja ad baćkoŭ. Daśledavańnie narodnaści dahonaŭ (Mali) z vykarystańniem hetych mietadaŭ pakazała na častotnaść «čužych» dziaciej u 1,8%.

Jašče bolš dakładnaje daśledavańnie, zasnavanaje na zapisach aktaŭ hramadzianskaha stanu ŭ Fłandryi, vyjaviła, što na hetaj terytoryi ciaham apošnich 500 hadoŭ tolki 1-2% dziaciej naradžałasia ad «čužych». Siarod afrykanieraŭ PAR hety pakazčyk skłaŭ 0,9%, katałoncaŭ — 0,6-1,7%.

«Redkaść vypadkaŭ naradžeńnia dziaciej u vyniku siamiejnych zdrad u sučasnych i staražytnych hramadstvach stavić pad pytańnie papularnuju siarod bijołahaŭ ideju: što žančyny zdradžvajuć, kab zdabyć dobryja hieny dla svajho naščadka», — reziumuje Łarmiuzo.

U 2015 hodzie sacyjołahi vyznačyli dźvie asnoŭnyja pryčyny šlubnych zdrad. Pieršaja katehoryja zdradnikaŭ — heta ludzi, jakim nadakučyła pałavoje žyćcio ź ich partnioram, i im chočacca pasprabavać niešta novaje. Druhaja katehoryja — heta niaščasnyja ŭ šlubie ludzi. Jany nie kidajuć svaich partnioraŭ ź vidavočnych pryčyn (ahulnyja dzieci, finansavaja zaležnaść), ale šukajuć adnosinaŭ ź inšymi, jakija ich emacyjna stymuluć.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?