2 červienia ŭ ambasadzie Litvy prajšła prezientacyja knihi Alaksandra Adamkoviča «Biełarusy ŭ Litvie: učora i siońnia. Kniha II. Z Boham pa-biełarusku».

Alaksandr Adamkovič — novy kiraŭnik tavarystva biełaruskaj kultury ŭ Litvie, małady lidar biełaruskaj dyjaspary ŭ Litvie. Kniha raspaviadaje pra relihijnych dziejačaŭ apošnich sta hadoŭ. Padčas vojnaŭ, revalucyj, roznych vyprabavańniaŭ cerkvy, kaścioły byli epicentrami žyćcia, pakul vakoł panavała śmierć. 

Relihijnyja dziejačy, pra jakich piša Alaksandr Adamkovič, u niejkim sensie nieadznačanyja hieroi našaj historyi. Tahačasnyja śviatary achviaravali svajoj majomaściu, kab pabudavać i zabiaśpiečyć prytułki dla dziaciej, adkryvali biełaruskija škoły, biblijateki, arhanizoŭvali kredyty dla małamajomasnych sialan, kab tyja mahli vyžyć.

Bolšaść takich duchoŭnych lidaraŭ dali nadzieju biełaruskamu narodu na budučyniu. Vielmi charakternaja historyja takoha čałavieka mižvajennaha času Adama Stankieviča, jaki ŭ 1941 hodzie chavaŭ pry kaściole ŭ Vilni 6 savieckich hramadzian, uklučajučy balšavickich kamisaraŭ, bo im pahražaŭ rastreł. Ale praz vosiem hadoŭ paśla hetaha balšaviki adpravili jaho na 25 hadoŭ u Sibir i tam zakatavali.

Ambasadar Litoŭskaj Respubliki ŭ Biełarusi Evałdas Ihnatavičus adznačyŭ, što litoŭcy i biełarusy majuć šmat ahulnaha ŭ suśvietnaj historyi. «U nas jość supolnyja śviaty i spravy, heta buduje masty pamiž našymi kulturami, tysiačahadovaj historyjaj. Pamiž nami niekalki sotniaŭ hadoŭ supolnaj dziaržaŭnaści. U nas nikoli nie było vajny pamiž saboj, a naadvarot, panavali dobryja mižsusiedskija adnosiny. U nas 700 km miažy pamiž dziaržavami, ale niama nijakaj miažy pamiž narodami».

Vystupaje ambasadar Litvy ŭ Biełarusi Evałdas Ihnatavičus.

Vystupaje ambasadar Litvy ŭ Biełarusi Evałdas Ihnatavičus.

Usiaho aŭtar płanuje vypuścić try knihi. Va ŭsich ich možna budzie prasačyć za pracesami, jakija adbyvalisia ŭ Litvie ŭčora i siońnia. Alaksandr Adamkovič padkreślivaje, što kniha adlustroŭvaje, nakolki šmat było ahulnaha pamiž litoŭcami i biełarusami, asabliva na pačatku i ŭ pieršaj pałovie XX stahodździa. Pry hetym adbitki minułaha možna budzie pabačyć u sučasnych stasunkach pamiž narodami. 

«Druhaja kniha nazyvajecca «Z Boham pa-biełarusku» i pryśviečanaja relihijnaj tematycy. Mnie chaciełasia nie prosta pieraličyć relihijnyja ruchi ŭ Litvie, ale i pakazać asnoŭnuju prablemu — z Boham razmaŭlać pa-biełarusku praz usio XX stahodździe było nie tak i prosta, bo ŭ roznych kanfiesijach heta było prablematyčna. Havorka budzie i pra siońnia, bo hetaja prablema dahetul nie vyrašanaja».

Alaksandr Adamkovič.

Alaksandr Adamkovič.

Knihu možna papiarednie zamović zamović pa numary +375 29 571- 26-11 (Valeryja).

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?