U Homieli naradziłasia čarhovaja «Lehienda ź piasku», a ŭ Zasłaŭi rychtujucca vylepić 12 załatych apostałaŭ.

U dachryścijanskija časy, kaža skulptar Henik Łojka, cmok na biełaruskich ziemlach uvažaŭsia za niavinnuju istotu, darma što zabiraŭ u achviaru najpryhažejšych žančynaŭ. Z hetym tady nie spračalisia – tak było treba. Paśla pryjšoŭ śviaty Jurja i zabiŭ niebaraku. Z taho času – jak biełarusy atrymali chryścijanstva – a razam ź im akreśleny padzieł na dabro i zło, cmok pieratvaryŭsia ŭ vyrazna admoŭnaha persanaža. U horadzie nad Sažom udzielniki płeneru davodzili advarotnaje.

Pryjechaŭšy na miesca, mienčuki pabačyli pieršaha cmoka – MAZ, što pryvioz piasok, zachras u im i, zadraŭšy nos u nieba, pahroźliva roŭ ruchavikom. Arhanizataram vystupiŭ homielski historyk Jaŭhien Malikaŭ. Jon damoviŭsia ź miascovaj uładaj nakont mierapryjemstva, arhanizavaŭ vałancioraŭ i zładziŭ nievialičkuju kulturnuju prahramu, padčas jakoj siarod inšych vystupiŭ i aŭtar «NN» Siarhiej Bałachonaŭ.

Miascovyja skulptary na čale ź Janiaj Kanavałavaj ad pačatku prapanavali sp.Łojku pravieści konkurs. U ich było svajo bačańnie nakont taho, što ŭ ramkach płeneru mahło b paŭstać ź piasku – «pryhožy hatyčny zamak ź ilvami i hryfonami». Adnak mienčuki ćviorda nastojvali na supolnaj pracy i ŭ vyniku pracavali razam z vałanciorami Malikava.

Na druhi dzień vyśvietliłasia, što cmok vychodzić vyšejšy za aznačany raniej pamier – nie ŭ adzin čałaviečy rost, a ŭdvaja vyšejšy. Na prezentacyi kiraŭnik prajektu budzie «zajzdrościć» hamielčukam: «Pryjechali siudy rabić cmoka, a jon u vas užo jość – sam raście ź piasku».

Hamielčuki padjałdykvali: «Vy b jaho cementam zamacavali, ci što, a to škada... » Na što Henik Łojka tradycyjna adkazdaŭ: «Nie piasok škadujcie – šanujcie kulturu, movu, što rassypajecca ŭ piasok, kali pra jaje nia dbać».

Zhodna ź lehiendaj, kožny pavažajučy siabie cmok musić mieć iskrysty pozirk, ahnistaje dychańnie i sivy dym z vušej. Stvaralniki homielskaha cmoka abmiežavalisia dymam z vušej, a zamiž iskraŭ zrabili svajmu cmoku lusterkavyja vočy, u jakich kožny, chto nie zbajaŭsia skamianieć, moh pabačyć svajo adlustravańnie.

Homielski płener prajšoŭ, a Henik Łojka ŭžo zaprašaje na novy: 24–25 žniŭnia ŭ Zasłaŭi paŭstanuć 12 załatych apostałaŭ. Hałoŭnaja ideja hetaha płeneru, tłumačyć jon, davieści, što nacyja pamiataje pra svaje śviatyni: «Piasok rassyplecca i apostały iznoŭ źniknuć, ale my pakažam, što my pamiatajem pra ich i nia tolki pra ich».

Miarkujecca, što ŭdzieł u pracy prymuć 12 maładych skulptaraŭ. Patrebnaja dapamoha dobraachvotnikaŭ. H.Łojka budzie asablivy rady bačyć siarod ich hierojaŭ sakavika. Sačycie za reklamaj.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?