Va ŭradzie Biełarusi raspracoŭvajecca dakumient ab pavyšeńni zarabotnaj płaty. Pra heta ŭ Minsku 24 vieraśnia na sustrečy sa staršyniami haradskich i rajonnych savietaŭ deputataŭ paviedamiŭ namieśnik ministra finansaŭ Viačasłaŭ Vasilenka.

Jon nie staŭ havaryć pra imaviernyja pamiery pavyšeńnia zarpłaty i adznačyŭ, što ŭ ciapierašnich ekanamičnych umovach nieabchodna «praviadzieńnie strymanaj palityki ŭ halinie pavyšeńnia zarabotnaj płaty».

Vasilenka padkreśliŭ nieabchodnaść aptymizacyi raschodaŭ jak respublikanskaha, tak i miascovych biudžetaŭ. Pavodle słoŭ namieśnika ministra, u hetaj častcy praduhledžvajecca skaračeńnie nie adrasnych subsidyj, pavieličeńnie raschodaŭ na adrasnuju sacyjalnuju dapamohu tym, chto maje ŭ joj patrebu, a taksama skaračeńnie kapitalnych raschodaŭ.

Jak adznačyŭ Vasilenka, finansavy kryzis nie moh nie zakranuć farmiravańnie biudžetaŭ usich uzroŭniaŭ. Razam z tym «biudžetnaja palityka ŭ dačynieńni da miascovych biudžetaŭ u 2009—2010 hadach farmiravałasia z ulikam prahnoznych resursaŭ i zabieśpiačeńnia sacyjalnych abaviazacielstvaŭ biudžetu pierad nasielnictvam».

Pradstaŭnik kiraŭnictva Minfina nahadaŭ, što ŭ hetym hodzie raschodnaja častka biudžetu była skaročana na 11 trłn rubloŭ.

U vyniku datacyi miascovym biudžetam u cełym byli skaročany na 2 trłn rubloŭ. «Ale respublika vykonvaje ŭsie abaviazacielstvy pierad miascovymi biudžetami», — adznačyŭ Vasilenka.

Pavodle jaho słoŭ, za studzień—žnivień u biudžet abłaściej byli pieradadzieny datacyi na 3,6 trłn. rubloŭ, abo bolš jak 64% ad hadavoj sumy. U metach akazańnia dapamohi miascovym biudžetam taksama byli dadzieny pazyki na ahulnuju sumu 618 młrd. rubloŭ. Ź ich 89% — na finansavańnie raschodaŭ u sielskaj haspadarcy.

Havoračy pra źmieny ŭ farmiravańni biudžetaŭ, namieśnik ministra adznačyŭ, što z 2010 hoda fond sacabarony budzie vyviedzieny sa składu respublikanskaha biudžetu i budzie zaćviardžacca asobnym zakonam. Pry hetym u miascovyja biudžety za košt metavych subviencyj z hetaha fondu praduhledžvajucca raschody na finansavańnie mierapryjemstvaŭ na zabieśpiačeńnie zaniataści nasielnictva ŭ pamiery 120 młrd. rubloŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?