Dzieci, jakija va ŭłońni maci rehularna čujuć dźvie movy, majuć bolej šancaŭ stać bilinhvami.

Hetak miarkujuć navukoŭcy z univiersiteta Brytanskaj Kałumbii, što ŭ Vankuvery, i ich kalehi z Francyi.

Kali niemaŭlatak štoś cikavić, tyja biarucca žvaviej smaktać. Dyk vo navukoŭcy raździalili maleč na dźvie hrupy — chto čuŭ adnu movu i chto dźvie. Tady dali pasłuchać havorku na dźviuch movach i ad roznych ludziej.

Dzietki ź pieršaj hrupy reahavali tolki na adnu movu, a z druhoj — na abiedźvie.

Dalej dzietkam z druhoj hrupy havaryli na adnoj movie, pakul im nie nadakučvała, potym pierachodzili na inšuju movu abo źmianiali čałavieka, jaki havaryŭ. Dyk voś małyja reahavali na źmienu moŭ i nie zvažali, kali na toj samaj movie praciahvaŭ havaryć inšy čałaviek.

Z hetaha navukoŭcy vysnavali, što dzieci ŭžo va ŭłońni maci mohuć adroźnivać movy. Viadoma, kali ź imi na tych movach razmaŭlać.

Pavodle AFP z spasyłkaj na Psychological Science

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?