Mikoła Žyhocki, fota Siamiona Piečanko.

Mikoła Žyhocki, fota Siamiona Piečanko.

Mikoła Žyhocki chodzić pa vydaviectvach, sprabujučy nadrukavać knihu pra kiraŭnika dziaržavy.

Spadar Mikoła paŭstahodździa adpracavaŭ u litaraturna-miemaryjalnym muziei Jakuba Kołasa ŭ Minsku.

«Pryjšoŭ tudy ŭ 1957-m, praz hod paśla śmierci Kołasa», — raskazvaŭ jon, zavitaŭšy ŭ redakcyju «NN». Žyhocki — aŭtar knih pra Jakuba Kołasa, kołasaŭskija miaściny, kołasaŭskich hierojaŭ, u pryvatnaści, dzieda Tałaša. A jašče spadar Mikoła napisaŭ try knižki pra dziejnaha kiraŭnika krainy Alaksandra Łukašenku. Nivodnuju z tych troch knih nie napatkaŭ ščaślivy los.

U pieršaj, «Aleksandr Łukašienko», aŭtarstva Žyhockaha zamianili na kalektyŭ piśmieńnikaŭ i vydali pa-rasijsku. Nakład druhoj, «Aleksandr Łukašienko — piervyj priezidient Riespubliki Biełaruś», tak i nie vyjšaŭ, u 2008 hodzie pabačyli śviet tolki sihnalnyja asobniki.

A treciaja, «Žyćcio dla ludziej», nie pieršy hod zastajecca ŭ rukapisie.

Što prymusiła kołasaznaŭca pieraklučycca na asobu Łukašenki?

«Kali Alaksandr Ryhoravič byŭ deputatam Viarchoŭnaha Savieta, ja pačuŭ, što jon moj ziamlak. Ja ž taksama sa Škłoŭščyny, tolki maje rodnyja miaściny — bližej pad Białyničy. Ja vyrašyŭ paznajomicca ź im. Pajšoŭ u Dom urada. Ale tam Łukašenku nie sustreŭ. Tady pačaŭ šukać lubyja materyjały ab im».

Skobieleŭ pierapisaŭ

Kali ŭžo ziamlak staŭ pieršaj asobaj u dziaržavie, spadar Mikoła vyrašyŭ pryśviacić jamu buklet. I pačaŭ detalova daśledavać bijahrafiju. «Ale dyrektar vydaviectva «Navuka i technika», da jakoha źviarnuŭsia ź idejaj, miesiacy try mianie z kabinieta vyhaniaŭ, nie chacieŭ słuchać. Paśla ja jaho ŭsio-taki zaachvociŭ. Patrebnyja byli zdymki. Źviarnulisia da fatohrafa Piatra Kastramy, jaki pracavaŭ u Administracyi prezidenta. A jon raskazaŭ ab našym prajekcie na pracy. Praź niejki čas mnie patelefanavaŭ Eduard Skobieleŭ, supracoŭnik Administracyi, i skazaŭ, kab z usimi materyjałami ja pryjšoŭ da jaho».

Hety krok Mikoła Žyhocki ličyć pamyłkovym. Pa jaho słovach, dziciačy piśmieńnik i čynoŭnik Skobieleŭ upisaŭ siabie składalnikam knihi. Pavodle słovaŭ spadara Mikoły, jon svaju knihu pisaŭ pa-biełarusku. Rasijskamoŭnaj jana stała, trapiŭšy da Skobieleva. Z redaktarskich ruk kniha vyjšła ideałahična vyvieranym, raskładzienym pa paličkach naboram prahramnych tezisaŭ Łukašenki.

«Tak mianie abščypali ź pieršym vydańniem»

Pa słovach Žyhockaha, jon ničoha nie atrymaŭ za svaju pracu. Adno što knihu pakazali jaje hałoŭnamu hieroju. I toj pastaviŭ aŭtohraf: «Žihockomu s uvažienijem». Kniha ž pisałasia nie tolki z čysta daśledčyckaha intaresu. «Ja raźličvaŭ, jon jak-niebudź muzieju paspryjaje, jak pabačyć knihu», — kaža aŭtar.

U vychodnych źviestkach knihi paznačany hihancki nakład: sto tysiač asobnikaŭ. Spadar Mikoła nie kamientuje, tolki šmatznačna machaje rukoj.

Kamplimientarnaje vydańnie pabačyła śviet u 1997 hodzie, paśla refierendumaŭ ab dvuchmoŭi, źmienie simvoliki i Kanstytucyi. Jak pačuvaŭsia aŭtar i ziamlak, zaŭvažajučy, što ŭłada ŭziała kurs na źniščeńnie Biełaruščyny?

«Adnojčy ja pačuŭ, jak Łukašenka hrebliva vykazaŭsia pra biełaruskuju movu. Heta adna z pryčyn, pa jakoj ja chacieŭ ź im ubačycca. Chacieŭ spytać:

«Čamu taki zaniapały stan rodnaj movy?» — kaža spadar Mikoła i dzivicca z takoj pazicyi Łukašenki. Bo jaho žonka, Halina Radzivonaŭna, naprykład, vykazvałasia za biełaruskuju movu zaŭždy.
Jaje aŭtohraf staić na farzacy druhoj knihi Mikoły Žyhockaha: «Aleksandr Łukašienko — piervyj priezidient Riespubliki Biełaruś».

«Tak mianie abščypali ź pieršym vydańniem. I ja vyrašyŭ pracavać nad svajoj ułasnaj knihaj dalej», — raspaviadaje Žyhocki.

Praz pasiarednictva Viktara

Novaja kniha źjaviłasia praz adzinaccać hadoŭ, u 2008-m, z paznakaj «vydańnie dla moładzi». U śviet, praŭda, vyjšli tolki niekalki sihnalnych asobnikaŭ.

«Mianie z dyrektaram vydaviectva vyklikali ŭ Ministerstva infarmacyi, dzie skazali, što zaŭčasna vydavać takuju knihu. I sihnalnyja asobniki zastalisia tolki adzinymi nadrukavanymi».

«Šejmana darma dali…»

Choć

dazvoł na vydańnie druhoj knihi aŭtar atrymaŭ ad Łukašenki praz pasiarednictva jaho starejšaha syna Viktara. Syn i list adpaviedny prysłaŭ u vydaviectva.
Ale kali spadar Žyhocki źviarnuŭsia da małodšaha syna Łukašenki Dźmitryja, kab toj materyjalna paspryjaŭ vydańniu knihi, atrymaŭ admovu. Dźmitryj napisaŭ, što zajmajecca tolki spravami svajoj kampietencyi. I z knihavydańniem ničoha nie maje supolnaha.

Hartajem toj sihnalny asobnik. Jon ilustravany nie tolki fota, ale i malavanymi hrafičnymi partretami: Viktar, Dźmitryj, Halina Radzivonaŭna, pry kancy navat Kanaploŭ i Šejman. «Šejmana darma dali…» — karotka zaŭvažaje aŭtar.

Druhaja kniha taksama nie biez kupiur. Spadar Mikoła kaža, što «pisaŭ šyrej», što było ŭ knizie i pra niaŭdačy, i pra źnikłych ludziej. Chto heta zrezaŭ — nie raskazvaje.

«Jak pojduć na piensiju, tady i buduć žyć razam»

Pracujučy sa svaimi knihami, Mikoła Žyhocki sustrakaŭsia z maci Łukašenki i jaho žonkaj. Ale pra tyja sustrečy raspaviadaje strymana:

«U siamiejnyja adnosiny pry razmovach z žonkaj ja nie ŭłaziŭ. Heta łahodnaja, pryvietnaja žančyna. Jak jana ŭspryniała toje, što muž — u Minsku, a jana zastałasia ŭ vioscy? Kazała, što jany tak damovilisia. Maŭlaŭ, jak pojduć na piensiju, tady i abahulacca, buduć žyć razam».

Što byŭ Łukašenka za čałaviek u paŭsiadzionnym žyćci? «Čytaŭ mnoha, jak raskazvali nastaŭniki. Spraviadlivym byŭ, jak uspaminali ziemlaki. Za toje ž jaho i vybrali ŭ deputaty». Łukašenka nie pje, prapahanduje sport. A ŭ maładości jon byŭ takim samym? Mikoła Žyhocki raspaviadaje, što ŭ studenckija hady budučy prezident moh i vypić. A pierastaŭ užyvać śpirtnoje paśla vypadku na ŭborcy bulby.

«Jechaŭ jon na vozie, a voz pierakuliŭsia. I Łukašenka nadta pabiŭsia. Paśla hetaha pierastaŭ pić».

Ci viedaje bijohraf, kali naradziŭsia Łukašenka — 30 ci 31 žniŭnia? Spadar Žyhocki kaža, što naradzicca moh i akurat 31-ha. Ale peŭnaści niama. A voś

fakt źbićcia miechanizatara padčas pracy dyrektaram saŭhasa, jaki nie afišujecca, paćviardžaje: «Było heta. Sprava była zaviedzienaja na Alaksandra Ryhoraviča. Ja jaje hladzieŭ u Škłovie. Pili ž miechanizatary. A jamu treba było chleb ubirać. Mo jon i šturchanuŭ taho, razzłavaŭšysia».
Žyćcio dla naroda nikomu nie treba

U redakcyju «NN» spadar Mikoła prynios abjomistuju tečku z karekturaj svajoj treciaj knihi pra słavutaha ziemlaka — «Žyćcio dla naroda». Prablema ŭ tym, što jaje nichto nie biarecca vydavać. «U pačatku hoda mianie pryniaŭ Usievaład Jančeŭski, načalnik Hałoŭnaha ideałahičnaha ŭpraŭleńnia Administracyi prezidenta. Jon stanoŭča ŭspryniaŭ maju pracu. Skazaŭ, kab ja šukaŭ vydaviectva. Maŭlaŭ, dapamoža. Ale ja pajšoŭ adtul, i jon ničoha nie zrabiŭ».

Źviartaŭsia aŭtar i ŭ Rasiju. Naŭprost telefanavaŭ u smalenskuju drukarniu. Tam skazali, što za hrošy Žyhockaha hatovyja nadrukavać knihu. A voś raspaŭsiudžvać nie voźmucca.

Pieršaja kniha, «Aleksandr Łukašienko», vyjšła ŭ 1997 hodzie. Z taho času hieroj pamianiaŭsia. Ci jość u aŭtara za što jaho krytykavać? «Tak, šmat abiacaŭ, a pa sutnaści nie vykanaŭ ničoha».

Pakryŭdžany spadar Mikoła i na toje, što Łukašenka ni razu jaho nie pryniaŭ.

«Rasijskaha historyka Roja Miadźviedzieva prymaŭ navat. A dla mianie jaho Administracyja sustrečy tak i nie naładziła». I kivaje ŭ bok usiaho čynoŭnictva: «Jany nikoha nie prymajuć. Tolki havorać. Ja siadzieŭ u pryjomnaj načalnika hałoŭnaha ŭpraŭleńnia pa pracy sa zvarotami hramadzian i jurasobaŭ Administracyi prezidenta Buko. Dyk tam stolki ludziej źbirajecca! I ŭsie havorać adkryta. Adzin kazaŭ: ja zaraz pajdu pysu jamu nabju. A milicyjant tolki prosić, kab cišej havaryli. Buko abiacaŭ mnie patelefanavać. Ale zvanka i da siońnia niama».

Pry kancy hutarki vykazvaju sumnieŭ, što materyjał u «NN» paspryjaje vydańniu «prezidenckich» knih spadara Mikoły. «A, niachaj, — adkazvaje aŭtar. — Ale treba, kab heta zastałosia dla historyi. Što byŭ taki biadak — Mikoła Žyhocki».

* * *

Mikoła Žyhocki nar. u 1931 na Škłoŭščynie. Pracavaŭ u haziecie «Savieckaja Biełaruś». Z 1957 — supracoŭnik litaraturna-miemaryjalnaha muzieja Jakuba Kołasa. Aŭtar knih «Ściežkami paeta: Pa Kołasaŭskich miaścinach», «Serca pakidaju vam: Pa Kołasaŭskich miaścinach», «Lehiendarny dzied». Žyvie ŭ Minsku.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?