I nadrukavała Alesieŭ list Łukašenku, apublikavany raniej Centram infarmacyi i hramadskich suviaziaŭ KDB.

 Fota Siarhieja Hudzilina.

Fota Siarhieja Hudzilina.

«Eks-kandydat u Prezidenty Aleś Michalevič — adzin z abvinavačanych u spravie ab masavych biesparadkach u Minsku 19 śniežnia. Z 20 śniežnia jon znachodziŭsia ŭ śledčym izalatary KDB, a praz dva miesiacy byŭ vyzvaleny pad padpisku ab niavyjeździe. — piša «Sovietskaja Biełoruśsija». — Apynuŭšysia na svabodzie, jon zrabiŭ šerah skandalnych zajavaŭ. Pa słovach Michaleviča, umovaj jaho vyzvaleńnia stała padpiska ab niehałosnym supracoŭnictvie z orhanami dziaržbiaśpieki, ad jakoj jon publična adroksia. Akramia taho, jon zajaviŭ ab prymianieńni ŭ SIZA katavańniaŭ. Hetyja paviedamleńni byli rastyražyvanyja ŭ internecie».

Źviestki pra katavańni, ahučanyja Alesiem Michalevičam «SB» nazyvaje aniekdotam:

«I choć źviestki pra «katavańni» (naprykład, u kalidory farbavali padłohu) bolej nahadvali aniekdot, padkantrolnaja apazicyi presa stała lapić ź Michaleviča pakutnika.
Što ž adbyvałasia nasamreč? Ci byŭ Michalevič «ahientam»? Što tut praŭda, a što — mana?» Na hetyja pytańni samastojna «SB» nie stała adkazvać samastojna, a pracytavała ahučanuju raniej zajavu Centra infarmacyi i hramadskich suviaziaŭ KDB.

Nahadajem, što zajavu pra katavańni ŭ SIZA KDB eks-kandydat u prezidenty Aleś Michalevič zrabiŭ 28 lutaha. U svajoj zajavie jon raskazaŭ pra ŭmovy ŭtrymańnia ŭ turmie, miery fizičnaha i psichałahičnaha ŭździejańnia na aryštantaŭ. Darečy, kazaŭ jon pra farbavańnie padłohi akurat u kamierach, a nie ŭ kalidorach, jak napisała «SB». Pryznańni Michaleviča vyklikali rezanans nie tolki ŭ Biełarusi. Pra katavańni ŭ turmie KDB napisali Gazeta Wyborcza i «Washington Post», zaniepakojenaść vykazaŭ MZS Vialikabrytanii.

Uśled za Michalevičam pra katavańni paviedamiŭ jašče adzin fihurant spravy ab masavych biesparadkach Alaksandr Atroščankaŭ, asudžany na 4 hady źniavoleńnia ŭ kałonii strohaha režymu.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?