Takoje mierkavańnie vykazaŭ u intervju telekanału BT ministr kultury Pavieł Łatuška.

«Dla pryciahnieńnia ŭ Biełaruś zamiežnych turystaŭ vielmi važna libieralizavać vizavy režym, — adznačyŭ ministr. — 

Tady ŭ zamki Mira, Niaśviža, Lidy, Navahrudka pajeduć nie tolki biełarusy, rasijanie, ale i turysty z Polščy i Litvy, jakija pakinuć u našaj krainie svaju valutu».

Jak prykład samaakupnaści kulturnaha abjekta ministr nazvaŭ Mirski zamak, jaki ŭ śniežni 2010 hoda byŭ zdadzieny ŭ ekspłuatacyju, a ŭ hetym hodzie 65% usich raschodaŭ pakryvaje za košt prodažu biletaŭ. «Heta suma, biezumoŭna, budzie pavialičvacca, usio zaležyć ad raźvićcia infrastruktury jak u samim zamku, tak i kala jaho», — ličyć Pavieł Łatuška.

Havoračy ab invietavańni srodkaŭ u raźvićcio kultury, ministr paviedamiŭ, što siońnia asnoŭnaj krynicaj finansavańnia źjaŭlajecca dziaržava. «Za 2010 hod my atrymali tolki 22% pazabiudžetnych srodkaŭ, hety pakazčyk nieabchodna pavialičvać. Nam treba raźvivać dziaržaŭna-pryvatnaje partniorstva ŭ śfiery kultury, dla hetaha robiacca peŭnyja zachady», — adznačyŭ jon. Tak, 1 lipienia 2011 hoda ŭstupiŭ u siłu ŭkaz, jaki vyznačyŭ sistemu padatkovych ilhot u śfiery kultury. Taksama ŭniesieny źmianieńni ŭ šerah narmatyŭnych aktaŭ, što pašyryła mahčymaści dla miecenataŭ i sponsaraŭ, jakija ŭkładvajuć srodki ŭ roznyja kulturnyja prajekty. Akramia taho, pryniata pastanova Savieta Ministraŭ, jakaja dazvalaje stvarać apiakunskija saviety pry ŭstanovach kultury. Hetyja zachady pavinny pryvieści da taho, što ŭ Biełarusi biźnies pačnie inviestavać hrošy ŭ kulturu, ličyć ministr.

Taksama Pavieł Łatuška skazaŭ, što s

jońnia prablemaj źjaŭlajecca toje, što biełaruskaja moładź nie vielmi zacikaŭlena pastupać u VNU śfiery kultury. Heta, na dumku ministra,
źviazana z tym, što rabotniki kultury nie zaŭsiody naležnym čynam stymulujucca.

Ciapier ciažka ŭjavić vysoki ŭzrovień prafiesijnaj kultury i mastactva ŭ krainie bieź ich padtrymki ŭ rehijonach, padkreśliŭ jon. Važnym prajektam za minułyja piać hadoŭ była realizacyja dziaržaŭnaj prahramy raźvićcia vioski. Za hety pieryjad było pabudavana bolš za tysiaču ahraharadkoŭ, dzie stvarałasia nieabchodnaja infrastruktura śfiery kultury — kłuby, biblijateki, kinaprajekcyjnyja ŭstanoŭki. «Adnak na nastupnyja hady Ministerstva sielskaj haspadarki vykanańnie minimalnaha standartu pa raźvićciu infrastruktury śfiery kultury ŭ sielskich nasielenych punktach nie padtrymała — u dziaržprahramu raźvićcia vioski zakładziena tolki Br20 młrd. na kulturnuju infrastrukturu, — skazaŭ ministr. — Taki padychod treba pierahledzieć. Ja spadziajusia, što miascovyja orhany ŭłady, kiraŭniki harvykankamaŭ heta razumiejuć, i my atrymajem bolšuju padtrymku ŭ hetym napramku».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?