Ab hetym jon siońnia zajaviŭ u čas rabočaj pajezdki ŭ Ivacevicki rajon Bresckaj vobłaści.

«Siońnia my majem prava napružyć sielskuju haspadarku, kab jana davała bolšuju addaču»,- skazaŭ Łukašenka.

Naviedvajučy adnu z małočnatavarnych fierm u SVK «Śviataja Vola», jon adznačyŭ, što pryjechaŭ niaprosta dla taho, kab pahladzieć, jak dobra zrabili hetu kankretnuju fiermu. «My ŭ sielskuju haspadarku ŭkłali dastatkova srodkaŭ. Ale jana pakul jašče, napeŭna, ni ŭ adnym hodzie nie vykanała tych pakazčykaŭ, jakija davodzilisia. Vy pastajanna nie daciahvali 1,5–2 pracenty da taho, što mahli zrabić», — kanstatavaŭ jon, pryznaŭšy pry hetym, što niedzie časam davodzilisia i krychu zavyšanyja zadańni.

Razam z tym jon zaŭvažyŭ: «8 pracentaŭ vy naŭrad ci daście, ale 5,5–6 pracentaŭ pavinny pryrastać kožny hod».

Alaksandr Łukašenka pastaviŭ zadaču,

kab kožnaja haspadarka ŭ nastupnym hodzie za košt ułasnych srodkaŭ rekanstrujavała i madernizavała adnu fiermu pad sučasnyja technałohii vytvorčaści.
«Pa krainie heta prykładna 1.200–1.300 fierm», — skazaŭ jon.

«Heta adno z važniejšych pytańniaŭ i dla vas (kiraŭnikoŭ abłvykankamaŭ) zadača na nastupny hod. Toj, chto nie vykanaje hetu zadaču, bolš hubiernataram pracavać nie budzie», — papiaredziŭ Alaksandr Łukašenka.

Pry hetym jon adznačyŭ, što razmova nie idzie ab tym, što nieabchodna zrabić bujnuju fiermu na 800 abo 1.200 hałoŭ BRŽ. «Zrabicie na 600», — źviarnuŭsia jon da kiraŭnika Bresckaj vobłaści Kanstancina Sumara.

«Śpisy pavinny być u mianie na stale.

Kamitet dziaržkantrolu i pamočniki ŭsie hetyja fiermy pravierać, kab vy tudy nie ŭnieśli fiermu, jakaja ŭžo hatova»,
 — skazaŭ Łukašenka.

«Kali my hetaha nie zrobim, my budziem važdacca jašče dziesiać piacihodak ź sielskaj haspadarkaj, madernizacyjaj fierm», — padkreśliŭ biełaruski lidar.

Havoračy ab rekanstrukcyi i madernizacyi fierm, Alaksandr Łukašenka taksama adznačyŭ, što ni ŭ jakim vypadku ŭ hetym pytańni nielha spraščacca. U pryvatnaści, jak dałažyŭ Kanstancin Sumar, na šerahu abjektaŭ viadziecca rekanstrukcyja sa stvareńniem małakapravodaŭ. «Ci nie atrymajecca, što my taksama jak skupy płacić dvojčy, pojdziem na małakapravody, a potym nam treba budzie ich znosić praz hod-dva i budavać dailnyja zały», — usumniŭsia jon.

«Nie daj boh heta majo daručeńnie (ab rekanstrukcyi fierm) nie budzie vykanana. Heta dla ŭsich skazana. Ja razumieju, što heta strašna ciažkaje zadańnie, ale nam hetu zadaču treba vyrašyć kroŭ z nosa», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.

Jon taksama dadaŭ, što nijakich hrošaj na novaje budaŭnictva nie budzie vydzialacca, kali nie budzie vykonvacca heta daručeńnie. «My hetyja hrošy tady budziem układvać u pramysłovaść abo inšyja śfiery», — dadaŭ jon.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?