U vyniku znoŭ vyrastuć staŭki pa kredytach i depazitach. Pa ŭzroŭni staŭki refinansavańnia Biełaruś vyjšła ŭ biezumoŭnyja lidary nie tolki ŭ Jeŭropie, ale i ŭ śviecie. Na druhim miescy daloka adstaje Konha, dzie staŭka refinansavańnia ŭ dva razy mienšaja.

Hałapujučaja inflacyja ŭ Biełarusi vyklikana pamyłkami ŭładaŭ u ekanomicy.

* * *

Nacyjanalny bank Biełarusi 12 śniežnia pavialičvaje staŭku refinansavańnia z 40 da 45% hadavych. Heta praduhledžana pastanovaj praŭleńnia Nacbanka № 564 ad 6 śniežnia, paviedamili va ŭpraŭleńni infarmacyi hałoŭnaha banka krainy.

Minułym razam staŭka refinansavańnia pavialičvałasia 11 listapada taksama na 5% — z 35 da 40% hadavych.

Vystupajučy 30 listapada ŭ parłamiencie, vice-premjer Siarhiej Rumas paviedamiŭ, što pry razhladzie pytańnia ab vydzialeńni Biełarusi druhoha tranšu kredytu z Antykryzisnaha fondu JeŭrAzES prablema dziejnych u Biełarusi pracentnych stavak była adnoj z asnoŭnych. «Našy partniory zadajuć nam całkam łahičnaje pytańnie: jak pry inflacyi 100% staŭki znachodziacca na ŭzroŭni 60–65%? Heta admoŭnaja pracentnaja staŭka», — rastłumačyŭ jon.

Saviet Antykryzisnaha fondu JeŭrAzES 28 listapada pryniaŭ rašeńnie dać Biełarusi druhi tranš stabilizacyjnaha kredytu na 440 młn. dołaraŭ ZŠA pry ŭmovie ŭdakładnieńnia asobnych pałažeńniaŭ jaje antykryzisnaj prahramy.

Jak paviedamiŭ žurnalistam vykanaŭca abaviazkaŭ ministra finansaŭ Rasii Anton Siłuanaŭ, heta tyčycca najpierš palityki hałoŭnaha banka Biełarusi. «Havorka idzie pra zbližeńnie stavak refinansavańnia Nacyjanalnaha banka i nabližeńnie ich da ŭzroŭniu stavak, što isnujuć na kredytnym rynku», — skazaŭ Siłujanaŭ.

Jon admoviŭsia ŭdakładnić kankretnyja paramietry damoŭlenaściaŭ, rastłumačyŭšy, što havorka idzie pra «kampramisnyja miery».

Raniej Biełaruś uzhadniła z Antykryzisnym fondam JeŭrAzES prahramu ekanamičnych reform u abmien na kredyt u 3 młrd. dołaraŭ, jaki budzie vydzieleny niekalkimi tranšami na praciahu 2011–2013 hadoŭ. Pieršuju častku ŭ 800 młn. Minsk atrymaŭ 21 červienia.

Staŭka refinansavańnia źjaŭlajecca instrumientam hrašova-kredytnaha rehulavańnia, pry dapamozie jakoha Nacbank uździejničaje na staŭki mižbankaŭskaha rynku, a taksama staŭki pa depazitach jurydyčnych i fizičnych asob i kredytach, jakija dajuć im kredytnyja arhanizacyi.

* * *

Heta budzie ŭžo adzinaccataje z pačatku hoda pavyšeńnie staŭki refinansavańnia.

Raniej jana pavyšałasia 16 sakavika (z 10,5 da 12%), 20 krasavika (da 13%), 18 maja (da 14%), 1 červienia (da 16%), 22 červienia (da 18%), 13 lipienia (da 20%), 17 žniŭnia (da 22%), 1 vieraśnia (da 27% hadavych), 14 vieraśnia (da 30% hadavych), 14 kastryčnika (da 35% hadavych), 14 listapada da 40% hadavych.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?