«Jury Alaksandravič, davajcie pačniom», — prapanavaŭ staršynia Biełaruskaja fiederacyi futboła i vice-premjer Siarhiej Rumas biźniesmienu Juryju Čyžu, jaki doŭha razmaŭlaŭ ź niekim u dźviarach futbolnaha muzieja.

Vykankam BFF siońnia pavinien pryznačyć novaha hałoŭnaha treniera zbornaj. Užo vośmaha z čas isnavańnia našaj kamandy. Biernd Štanhie voś užo niekalki tydniaŭ, jak znachodzicca ŭ Niamieččynie.

Na paviestcy dnia hetaje pytańnie stajała tolki trecim, ale ŭličvajučy vializny intares, Rumas prapanavaŭ pastavić hetaje pytańnie pieršym.

Namieśnik staršyni fiederacyi Siarhiej Safarjan prapanavaŭ na pasadu nastaŭnika Hieorhija Kandraćjeva. Siensacyi nie adbyłosia. «Jašče pytańni?» — kazaŭ Rumas. U adkaz na heta była cišynia. «Prašu vas być bolš aktyŭnymi, chočacca, kab vykazali svajo mierkavańnie, a to ŭ nas pavisła cišynia».
«Chaciełasia b pačuć adnosna pamočnikaŭ Kandraćjeva», — skazaŭ Hančarenka. «Niejak skudna», — adkazaŭ na heta Rumas.

U vyniku vykankam biez prablem zadavoliŭ asobu Kandraćjeva, jak novaha nastaŭnika.

«Ja razumieju, jakaja heta nialohkaja praca. Budu rabić usio, kab vas nie padvieści», — skazaŭ Kandraćjeŭ. Dapamahać jamu buduć Andreja Sacunkievič, Viačasłaŭ Akšajeŭ («čałaviek blizki pa duchu»).

Kandraćjeŭ nie vielmi lubić stasunki z presaj, navat padčas karotkaha vystupu bolš hladzieŭ u padłohu, čym na publiku. Na pres-kanfierencyi adkazaŭ karotkimi adkazami.

Skazaŭ: «Samy hałoŭny minus — vielmi mocnaja hrupa nam trapiłasia. Ja ščyra vieru, što z hetymi chłopcami možna vyrašyć samyja vysokija zadačy. Chaj nie ŭ hetym cykli, dyk u nastupnym».

Nahadajem, što ŭ adboračnaj hrupie da čempijanatu śvietu-2014 biełarusy trapili z Francyjaj, Ispanijaj, Finlandyjaj i Hruzijaj.

Kantrakt raźličany na dva adboračnyja cykli. Kandraćjeŭ nie bačyć prablem u sumiaščeńni pracy na pasadach nastaŭnika nacyjanalnaj i alimpijskaj kamand. «My pakiniem usio lepšaje, što było ŭ kamandy Štanhie. Naprykład, abaronu. Ale ŭ atacy treba hulać bolš ahresiŭna», — ličyć novy nastaŭnik.

***

Hieorhij Kandraćjeŭ naradziŭsia ŭ 1960 u Tałočynskim rajonie Viciebskaj vobłaści.
Napadajučy. Pačynaŭ vystupleńni za viciebskuju «Dźvinu» (1978–79) i brestskaje «Dynama» (leta-1981). U vyšejšaj lizie čempijanatu SSSR hulaŭ za minskaje «Dynama» (1980–88), adeski «Čarnamorac» (1989–90), maskoŭski «Łakamatyŭ» (1991), pravioŭ 284 matčy, zabiŭ 92 hoła. U składzie minčan byŭ čempijonam (1982), bronzavym pryzioram (1983), finalistam Kubka (1987), dvojčy ŭklučaŭsia ŭ śpis 33 lepšych futbalistaŭ (1985, 1987).

Hulaŭ amal da 40 hadoŭ. Jak trenier, uznačalvaŭ minskaje «Dynama», «Smarhoń», «Viciebsk». Moładzievuju zbornuju Biełarusi, ź jakoj zaniaŭ 3-ja miesca na čempijanacie Jeŭropy ŭ Danii i vyvieŭ kamandu na Alimpijskija hulni. Hety pośpiech i byŭ vyrašalnym u pytańni pryznačeńnia.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?