Bolšaść žycharak sielskaj miascovaści ŭ Biełarusi znachodzicca ŭ pažyłym uzroście.
Takuju vysnovu zrabili ŭ resursnym centry JUNFPA na padstavie pierapisu nasielnictva 2009 hoda. Infarmacyja padrychtavana da Mižnarodnaha dnia sielskich žančyn, jaki adznačajecca 15 kastryčnika.
Samy vialiki pracent na vioscy składajuć žančyny, jakim bolš za 70 hadoŭ — 18%.
Mienavita heta ŭzrostavaja katehoryja i mienš za ŭsio adukavanaja. Amal kožnaja dziasiataja (8%) sielskaja žančyna, jakoj bolš za 70 hadoŭ, nie maje nijakaj adukacyi. Va ŭzroście 65–69 hadoŭ hety pracent składaje 1,5%.

Pavodle danych pierapisu nasielnictva, u sielskaj miascovaści žyvie prykładna 1.300.000 žančyn. Ich amal u try razy mienš, čym haradžanak.

Prykładna 33% sielskich žančyn starej za pracazdolny ŭzrost, pałovie ź ich — bolš jak 70 hadoŭ.
35% sielskich žančyn majuć pracu (suprać 48% haradžanak). Paśla dasiahnieńnia ŭzrostu vychadu na piensiju zastajucca pracavać 5% žančyn (24 tys.) suprać 9% haradskich. Samaja vialikaja ŭzrostavaja hrupa biespracoŭnych siarod ekanamična aktyŭnych sielskich žančyn — moładź 20–29 hadoŭ (35% ad biespracoŭnych usich uzrostaŭ). Ale praktyčna pałova (624 tys. — 48%) usich sielskich žančyn ekanamična nie aktyŭnyja. Asnoŭnaj pryčynaj źjaŭlajecca vychad na piensiju (78% ekanamična nie aktyŭnych sielskich žančyn), nastupnyja pa rejtynhu pryčyny — viadzieńnie chatniaj haspadarki i dohlad za inšymi členami siamji (48 tys. — 8%), atrymańnie adukacyi (44 tys. — 7%) i stan zdaroŭja (28 tys. — 4%).
Sučasnyja viaskoŭki raniej naradžajuć. Va ŭzroście 15–19 hadoŭ 6% žančyn, jakija pražyvajuć u sielskaj miascovaści, majuć dziaciej (suprać 1% u horadzie).
Va ŭzroście 25–29 hadoŭ majuć dziaciej bolšaść haradžanak i viaskovak, ale ŭ sielskaj miascovaści hety pracent vyšejšy — 73% suprać 62%.

«Statystyka pra sielskich žančyn Biełarusi — heta adlustravańnie tendencyj, jakija adbyvajucca va ŭsim śviecie. Naprykład, u šmatlikich krainach pryznana, što ŭ horadzie ludzi bolš adukavanyja, adkładajuć šlub i naradžeńnie dziaciej na paźniejšy termin, źjaŭlajucca bolš aktyŭnymi ŭ ekanamičnym płanie», — prakamientavała kaardynatar prahram JUNFPA ŭ Biełarusi Taćciana Hapličnik. Pavodle prahnozu JUNFPA, da 2050 hoda 70% nasielnictva budzie žyć u haradach, a sielskaje nasielnictva z 2005 pa 2030 hod skarocicca na 28 młn.

Upieršyniu Mižnarodny dzień sielskich žančyn adznačaŭsia 15 kastryčnika 2008 hoda.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?