Pra heta 26 listapada ŭ intervju infarmacyjnamu ahienctvu Reuters zajaviŭ Alaksandr Łukašenka.

«Chto b moh padumać, što Jeŭropa vielmi zaležnaja ad Biełarusi. Sankcyi pačali ŭvodzić suprać nas, — adznačyŭ jon. — Tady ja ščyra i sumlenna skazaŭ: my adkazvać budziem asimietryčna».

«Vy ŭviali suprać nas sankcyi, fizičnych, jurydyčnych asob. Voś vaša demakratyja i rynak. Prytym pačali cisnuć kampanii, jakija naohuł nijakaha dačynieńnia nie majuć da palityki.
Ja hatovy pryniać ź Jeŭropy śpiecyjalistaŭ, kab jany daśledavali lubuju vašu zabaronu», — skazaŭ Łukašenka.

«Dobra, vas [ES] chvaluje siońnia nielehalnaja mihracyja? Vielmi chvaluje. A chto zmahaŭsia suprać jaje — biełarusy, — zaŭvažyŭ Łukašenka. —

My ich [nielehalnych mihrantaŭ] adłoŭlivali na miažy, karmili, paili, abaraniali Jeŭropu. Vy nam za heta płacili? Nie. Bolš za toje, vy pačali nas dušyć.
Ja skazaŭ: my pa miery mahčymaści budziem hety praces ažyćciaŭlać, ale nie praźmierna. My ž nie možam za košt biudžetu ŭtrymlivać hetych ludziej u toj čas, kali vy ŭvodzicie suprać nas sankcyi «.
«Ja viedaju, za što vy mianie paprakajecie. Vam nie padabajecca toj kurs, jaki ažyćciaŭlaje Biełaruś. Vy chacieli b, kab tut było ŭsio raspradadziena ŭ intaresach zachodnich kampanij.
Nie važna, vyhadna Biełarusi ci nie, ale kab była takaja pryvatyzacyja, — skazaŭ Łukašenka. — Vam nie padabajecca moj kurs na niezaležnaść našaj krainy. Ale ŭ nas jość dziesiać miljonaŭ čałaviek, i im Hospadam nakanavanaje žyć tut. Čamu jany nie pavinny mieć prava na heta žyćcio?
Ja — harant hetaj niezaležnaści pa Kanstytucyi, i ja budu bicca da apošniaha dychańnia za niezaležnaść i suvierenitet svajoj krainy».

Alaksandr Łukašenka padkreśliŭ, što padvojnyja standarty i niestabilnaść u centry Jeŭropy nikomu nie patrebnyja: «Dumaju, ni vam, ni nam, ni Rasii. Tak davajcie razmaŭlać, my ž ludzi. My hetym i adroźnivajemsia ad źviaroŭ, što my zdolnyja damaŭlacca. Ale vy ž vybudavali płot i kryčycie: dyktatura, sankcyi budziem uvodzić «.

Łukašenka adznačyŭ, što Biełaruś u svaju čarhu vyrazna vykonvaje abaviazacielstvy krainy-tranziciora, zabiaśpiečvajučy pastaŭki na Zachad enierharesursaŭ, harantuje biaśpieku transpartnych pieravozak. «Praź Biełaruś u dzień pieramiaščajecca miljon čałaviek, vialikaja kolkaść hruzaŭ. My zabiaśpiečvajem vašu žyćciadziejnaść. Vy nie mieli i nie majecie z nami nijakich prablem na miežach», — skazaŭ jon.

«A my majem, — praciahnuŭ Alaksandr Łukašenka. — Niadaŭna padkinuli nam samalocik, a heta było parušeńnie.
A kali b našy vajennyja piekanuli pa hetamu samalotu i zahinuli ludzi?
Ale vajskoŭcy daravali. Heta značyć, my narmalnyja, cyvilizavanyja ludzi, takija ž, jak i vy.
Ale vy čamuści nas zapisali ŭ nieviadoma jakuju čarhu i zrabili vorahami. Navošta vam heta?».

«Kali vy chočacie, kab my mianialisia ŭ tym napramku, u jakim vy chočacie, tady sankcyi — heta nie lepšy mietad», — padkreśliŭ Łukašenka.

«My ŭžo pa patrabavańni Jeŭrasajuza i asobnych palityčnych dziejačaŭ zrabili stolki krokaŭ, što možna było prajści 10 km. Ale abiacanych krokaŭ nasustrač my nie atrymali,
— skazaŭ Łukašenka. — Tamu rabicie vysnovu, chto pavinien rabić hetyja kroki. My hatovyja da hetaha, ale nie treba da nas pryjazdžać na pieramovy abo na sustrečy i stavić pierad nami ŭmovy. My ŭžo hetych umoŭ vykanali nie adzin dziasiatak. U adkaz my atrymali ŭzmacnieńnie sankcyj».

«My hatovyja pastajanna iści nasustrač, ale dla taho, kab byŭ niejki zruch, pazityŭ u našych adnosinach, my pavinny sieści za stoł i, pahladzieŭšy adzin adnamu ŭ vočy, vyznačycca, jak my budziem žyć, a nie zahaniać situacyju ŭ tupik praz sankcyi», — upeŭnieny Alaksandr Łukašenka.

«Vy nas nie nachilicie. U nas jość varyjanty, vychad ź isnujučaha stanovišča», — padkreśliŭ Łukašenka.

Biełaruś i Rasija adnolkava zaležać adzin ad adnaho, skazaŭ Łukašenka.

«My adnolkava zaležym adzin ad adnaho. My zaležym značna ad Rasijskaj Fiederacyi, ale i Rasija vielmi cikavicca Biełaruśsiu i zaležyć ad taho, jakuju palityku budzie pravodzić Biełaruś: i ekanomika, i palityka, i vajenna-stratehičnyja pytańni i hetak dalej. My vielmi ŭ hetym śviecie adzin ad adnaho zaležym», — skazaŭ jon.

Što tyčycca ciesnych adnosin z Rasijaj, Alaksandr Łukašenka padkreśliŭ, što heta nakanavana historyjaj: «My zaŭsiody žyli razam z Rasijaj.

U apošniuju vajnu my hnili ŭ akopach, vajujučy suprać nacyzmu. My vyratavali vas, Jeŭropu, ad pryhniotu vašymi ž fiurerami. My byli razam, my adnavili krainu».

«Tak čamu ŭsio kosa hladziać na toje, što ja pravodžu narmalnuju palityku ŭ dačynieńni da Rasii? — Adznačyŭ Alaksandr Łukašenka. — Nichto ž nie paprakaje, što, dapuścim, niemcy ŭ dobrych adnosinach z aŭstryjcami. Nichto nie paprakaje, što ŭ ich adna mova». «Mianie pačynajuć paprakać», — dadaŭ jon.

«Kamu patrebnyja hetyja padvojnyja standarty, niestabilnaść u centry Jeŭropy? Dumaju, ni vam, ni nam, ni Rasii. Tak davajcie razmaŭlać, my ž ludzi. My hetym i adroźnivajemsia ad źviaroŭ, što my zdolnyja damaŭlacca. Ale vy vybudavali płot i kryčycie: dyktatura, sankcyi budziem uvodzić «, — padkreśliŭ Łukašenka.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?