Jon uvajšoŭ u historyju mastactva jak vybitny hrafik, jaki azdobiŭ knihi Karatkieviča, Duboŭki.
Jahonyja stankavyja hraviury — “Paŭstańnie 1863 hodu”, “Kirmaš u miastečku” — stali chrestamatyjnymi. Nizki liryčnych akvarelaŭ, pryśviečanych pryrodzie, raskryli jaho jak tonkaha esteta. Čverć stahodździa, ad 1964-ha, Piatro Dračoŭ byŭ mastackim redaktaram “Biarozki”, tady, kali časopis byŭ viadomy ŭ kožnym domie.
Uzirajučysia ŭ jahonyja tvory, nia vierycca, što hety čałaviek naradziŭsia nie ŭ Biełarusi, a ŭ dalokim Leninhradzie.
Jon adyšoŭ u inšy śviet 9 traŭnia — abajalny intelihientny čałaviek, jaskravy pradstaŭnik nacyjanalnaje biełaruskaje kultury. Ale pra jaho buduć nahadvać knihi i sotni jahonych tvoraŭ u kožnym muzei Miensku.
Siarhiej Chareŭski