Ahraekaturyzm staŭ samym paśpiachovym vidam turyzmu ŭ Biełarusi ŭ 2012 hodzie.
Takuju dumku vykazała načalnik adździeła markietynhu i jakaści turystyčnych pasłuh departamienta pa turyźmie Ministerstva sportu i turyzmu Julija Kopać 18 sakavika na pres-kanfierencyi ŭ Minsku.

Pavodle jaje słoŭ, usiaho letaś u Biełarusi naličvałasia 1.775 sielskich siadzib, jakija prymali turystaŭ, tady jak u 2011 hodzie — krychu bolš za paŭtary tysiačy.

Ale pry hetym vyručka ad pasłuh ahraekaturyzmu pavialičyłasia ŭ 2 razy, i ŭ 2012 hodzie jana skłała 44 młrd., tady jak u 2011 hodzie — 20 młrd.

«Biezumoŭna, niejkuju rolu adyhraŭ i naturalny rost cen na pasłuhi, ale adnačasova my miarkujem, što ahraekaturyzm raźvivajecca i aprača asnoŭnych, naprykład načleh, akazvajecca bolšaja kolkaść spadarožnych pasłuh. Turystu stała bolš cikava, i jon pakidaje bolš hrošaj na siadzibie», — skazała Kopać.

Pavodle jaje słoŭ, usiaho letaś u ahraekasiadzibach adpačyli 185 tys. turystaŭ, što na 40% bolš u paraŭnańni ź minułym hodam. Bolšaść naviedvalnikaŭ siadzib — biełarusy.

Aprača taho, siadziby naviedvali inšaziemcy z bolš čym 50 krain, u tym liku Rasii, Hiermanii, ZŠA, Aŭstralii, Novaj Ziełandyi.

Jak zaznačyła Kopać, letaś aprača pryvatnych asob u śfiery ahraekaturyzmu pracavali taksama 34 sielskahaspadarčyja arhanizacyi.

Aprača taho, adznačajecca tendencyja da supracoŭnictva haspadaroŭ siadzib pamiž saboj, stvareńnia hetak zvanych «ahraekaturystyčnych kłastaraŭ». Źjavilisia prykłady supracoŭnictva ahraekasiadzib z roznymi kulturnymi i spartyŭnymi arhanizacyjami.

Jak paviedamiła načalnik adździeła arhanizacyjnaj pracy, azdaraŭleńnia nasielnictva i turyzmu ŭpraŭleńnia fizičnaj kultury, sportu i turyzmu Minskaha abłasnoha vykanaŭčaha kamiteta Inha Małaškievič, lidaram pa kolkaści ahraekasiadzib źjaŭlajecca Minskaja vobłaść, u jakoj zarehistravanyja 412 subjektaŭ haspadarańnia. Bolšaja častka ź ich raźmieščana ŭ rajonach, jakija znachodziacca niedaloka ad stalicy. Letaś ahraekasiadziby Minskaj vobłaści pryniali amal 85 tys. turystaŭ. Ich vyručka skłała 18 młrd. 662,4 młn. rubloŭ. U siarednim pa Minskaj vobłaści kožnym subjektam ahraekaturyzmu ŭ 2012 hodzie zarobleny 48,3 młn. rubloŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?