Čym my adroźnivajemsia ad susiedziaŭ? Ci sapraŭdy biełarusy takija ŭžo «pamiarkoŭnyja»? Pra heta i nie tolki razmaŭlali na čaćviortym zaniatku kursaŭ «Mova ci kava». Nahadajem, pieršy adbyŭsia miesiac nazad.
Na čaćviorty zaniatak kursaŭ «Mova ci kava» pryjšło kala 80 čałaviek.
Kresłaŭ u halerei «Ŭ» chapiła nie ŭsim.
Studenty abmiarkoŭvajuć zadańnie ŭ hrupie.
Viadučy Andruś Takindanh vykanaŭ svaju pieśniu.
Najbolš aktyŭnyja ŭdzielniki atrymali torby...
...i cišotki ŭ padarunak!
Achvočych vučyć movu naźbirałasia čałaviek z vosiemdziesiat. Pieravažna moładź, ale byli i
«Vyrašyła chadzić, kab uspomnić biełaruskuju movu, kab było asiarodździe, u jakim jaje možna vykarystoŭvać»,kaža simpatyčnaja
«Iźvinicie, oj, prabačcie!», «JakVidavočna, častcy studentaŭ pierachodzić na biełaruskuju, choć i na čas zaniatku, było niazvykła. Inšyja ž movu viedajuć nie horš za nastaŭnikaŭ, pryjšli siudy prosta «patusavacca» (jak ja, darečy). Na zaniatak zavitaŭ navat skulptar Henik Łojka, toj samy, što trapiŭ na «sutki» za akcyju ŭ padtrymku biełaruskaj movy.pa-biełarusku budzie juvielir?».
Napačatku raźbiralisia z hramatykaj: jak zavucca
Zatym vykładčyki — fiłołah Alesia Litvinoŭskaja dy muzyka Andruś Takindanh — nazyvali prymaŭki pra našych susiedziaŭ. A vučni musili adhadać, chu iz chu. Varyjantaŭ adkazu było nie piać, jak kolkaść krain, što z nami miažujuć, a šeść: jaŭrejaŭ taksama zaličyli ŭ susiedzi.
Paśla ŭdzielniki raźbilisia na hrupy. Kožnaja atrymała zadańnie: nazvać charaktarystyki peŭnaj nacyi. Majoj hrupcy dastalisia amierykancy.
«Fast-fud ! Halivud! Źvierchdziaržava!», — tak i sypalisia «kamplimientami» na zaakijanski narod. «Pravilna budzie «zvyš-», a nie «źvierchdziaržava», — papraŭlaju susiedku.
Prydumać charaktarystyki — paŭbiady. Zatym usio heta pakazvali, chto jak moh…
Pad žarty i pieśniu ad Takindanha čaćviorty zaniatak skončyŭsia. Nastupny — praz tydzień. Mova sapraŭdy moža być cikavaj. Dałučajsia!