Vypadkaŭ zachvorvańnia, vyklikanych enteravirusnaj infiekcyjaj (EVI)paviedamiła zahadčyca łabaratoryi infiekcyj z pryrodnym reziervuaram Respublikanskaha71-ha typu, jakaja zarehistravanaja ŭRastovie-na-Donie (Rasija), u Biełarusi niama,
Pavodle jaje słoŭ, virus bolš charakterny dla krainRasspažyŭnahlad, u svaju čarhu, paviedamlaje, što ŭPaŭdniova-Uschodniaj Azii.
U 2007 hodzie ŭ KNR byli zarehistravanyja 83.344 vypadki EVI, 17 ź jakich zaviaršylisia śmierciu, u 2008 hodzie — 61.459 vypadkaŭ (41 sa śmiarotnym vynikam). Najbolš vysokaje zachvorvańnie adznačałasia ŭ dziaciej va ŭzroście da 10 hadoŭ.
EVIbo, zaznačyła Amvrośjeva, jana vyklikaje VRI: ź`iaŭlajecca nasmark, anhina — «mała što ŭkazvaje na kišačnuju infiekcyju». Druhaja faza zachvorvańnia vyklikaje kišačnyja simptomy i nieŭrałahičnyja ŭskładnieńni, až da mieninhitu.71-ha typu adnosicca da hrupy kišačnych virusaŭ, adnak jaje klinika nietypovaja,
Krynicaj infiekcyi ź`iaŭlajecca chvory čałaviek ci bieśsimptomny virusanośbit.Virus vydzialajecca z nasahłotki ci ź fiekalijami, a taksama ź viezikularnych vysypańniaŭ. Moža niekalki dzion isnavać u navakolnym asiarodździ, tamu dla inficyravańnia nieabaviazkovy niepasredny kantakt.
Pakolki raspaŭsiudžańnie virusu niekiravanaje (vakcyny ad jaho niama), va ŭmovach adzinaj mytnaj prastory i svabodnaha pieramiaščeńnia ludziej nielha vyklučyć ź`iaŭleńnie jaho ŭ Biełarusi, skazała Amvrośjeva.Sansłužba krainy, zaznačyła śpiecyjalist, hatova da dyjahnastavańnia enteravirusnaj infiekcyi
Kab źvieści ryzyku zaražeńnia infiekcyjaj da minimumu, rekamiendujecca pić tolki varanuju ci butylavanuju vadu i napoi ŭ fabryčnaj rasfasoŭcy, staranna myć sadavinu i aharodninu vadoj harantavanaj jakaści, vyklučać pry kupańni ŭ adkrytych vadajomach, basiejnach traplańnie vady ŭ rot.
0
0
0
0
0
0