Dziaržaŭny doŭh Biełarusi na 1 lipienia 2013 hoda skłaŭ 139,9 trłn. rubloŭ i pavialičyŭsia ŭ paraŭnańni z pačatkam 2013 hoda na 11,1 trłn. rubloŭ, abo na 8,6%.

Pavieličeńnie dziarždoŭhu ŭ asnoŭnym abumoŭlena rostam źniešniaj dziaržaŭnaj zapazyčanaści, zaznačyli ŭ pres-słužbie Ministerstva finansaŭ.

Źniešni dziaržaŭny doŭh pa stanie na 1 lipienia 2013 hoda skłaŭ 12,4 młrd. dołaraŭ ZŠA, pavialičyŭšysia z pačatku hoda na 438,7 młn. dołaraŭ ZŠA, abo na 3,7% (z ulikam kursavych roźnic).

U 2013 hodzie pryciahnuty źniešnija dziaržaŭnyja pazyki na sumu 1 trłn. 375,4 młn. dołaraŭ ZŠA: 880 młn. dołaraŭ ZŠA pa kredycie AKF JeŭrAzES; 295,8 młn. dołaraŭ ZŠA pa dziaržaŭnym ekspartnym kredycie ŭrada Rasii, vydadzienaha dla budaŭnictva AES na terytoryi Biełarusi; 142 młn. dołaraŭ ZŠA pa kredytach bankaŭ KNR; 57,6 młn. dołaraŭ ZŠA pa kredytach MBRR.

Z pačatku 2013 hoda pahašana 864,1 młn. dołaraŭ źniešniaha dziaržaŭnaha doŭhu: 692,3 młn. dołaraŭ ZŠA — vykanańnie abaviazacielstvaŭ pierad MVF pa kredycie stend-baj;

75 młn. dołaraŭ ZŠA pa kredytach urada Rasii; 48,8 młn. dołaraŭ ZŠA pa kredycie Banka ekanamičnaha i sacyjalnaha raźvićcia Vieniesueły; 43 młn. dołaraŭ ZŠA pa kredytach bankaŭ KNR; 5 młn. dołaraŭ ZŠA pa inšych źniešnich dziaržaŭnych pazykach.

Unutrany dziaržaŭny doŭh pa stanie na 1 lipienia 2013 hoda skłaŭ 30,5 trłn. rubloŭ, pavialičyŭšysia z pačatku hoda na 4,6 trłn. rubloŭ, abo na 17,8% (z ulikam kursavych roźnic).

Pavieličeńnie ŭnutranaha dziaržaŭnaha doŭhu ŭ 2013 hodzie abumoŭlena raźmiaščeńniem valutnych dziaržaŭnych ablihacyj dla jurydyčnych i fizičnych asob u pamiery 582,9 młn. dołaraŭ ZŠA, abo 5,1 trłn. rubloŭ, i źnižeńniem aficyjnaha kursu biełaruskaha rubla ŭ dačynieńni da dołara ZŠA.

Z pačatku hoda pahašana 0,8 trłn. rubloŭ unutranaha dziaržaŭnaha doŭhu.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?