Jeŭrapiejski viaščalny sajuz pravodzić «šyrokaje rasśledavańnie» ŭ suviazi z mahčymymi faktami chabarnictva na «Jeŭrabačańni» z boku Azierbajdžana, paviedamiŭ Bi-bi-si pradstaŭnik JEVS.

Kuratar konkursu pieśni «Jeŭrabačańnie» Jon Oła Sand skazaŭ Azierbajdžanskaj słužbie Bi-bi-si, što JEVS supracoŭničaje z azierbajdžanskim hramadskim telekanałam Ictimai TV (ITV) u ramkach rasśledavańnia ŭ suviazi z abvinavačvańniami ŭ chabarnictvie.

Brytanskija ŚMI raniej paviedamlali pra mahčymuju sprobu padkupić siabroŭ žury z boku Azierbajdžana na konkursie pieśni «Jeŭrabačańnie» , jaki pravodziŭsia ŭ hetym hodzie ŭ šviedskim horadzie Malmio.

Adnak kiraŭnik pres-centra ITV Tachir Mamadli adchiliŭ abvinavačvańni. Mamadli skazaŭ Azierbajdžanskaj słužbie Bi-bi-si, što JEVS nie nakiroŭvaŭ nijakich zapytaŭ u suviazi z rasśledavańniem.

Pa słovach Sand, zajava Mamadli nie adpaviadaje rečaisnaści: «My dasyłali niekalki listoŭ ITV» . Brytanskaja hazieta Independent spasyłajecca na paviedamleńni ŭ ŚMI Šviecyi, jakija pryvodziać vykazvańni ananimnaha člena delehacyi, jaki ŭdzielničaŭ u praviadzieńni konkursu ŭ Malmie.

Pavodle jaho słoŭ, Azierbajdžan sprabavaŭ atrymać vysokija bały ad siabroŭ žury pry dapamozie «hrošaj, jakich chapiła b na hod biaśpiečnaha žyćcia». U svaju čarhu Sand paviedamiŭ Bi-bi-si, što JEVS źviazvaŭsia nie tolki z Ictimai TV, ale i ź inšymi telekanałami ŭ pošukach dokazaŭ sproby chabarnictva.

«My rasśledujem heta z červienia», — skazaŭ jon, dadaŭšy, što z pradstaŭnikami Azierbajdžana vialisia razmovy jak u Malmio, tak i na Malcie i paźniej u Bierlinie.

«My taksama havaryli ź inšymi pradstaŭnikami viaščalnikaŭ, dasłali niekalki listoŭ i atrymali adkaz», — kaža Sand. Praŭda, pradstaŭnik JEVS nie zmoh dać padrabiaznaści atrymanych adkazaŭ. «Kali abvinavačańni apynucca praŭdaj, heta pavinna być pieradadziena ŭ refierentnuju hrupu (Reference Group) i paźniej u kamitet telebačańnia, dzie budzie pryniata rašeńnie.

Ja nie mahu na dadzieny momant rabić jakija-niebudź zdahadki z hetaj nahody, tamu što heta budzie vyrašać refierentnaja hrupa, a nie ja», — kaža Sand. U adkaz na pytańnie, jak časta hučać takoha rodu abvinavačvańni, Jon Oła Sand kaža, što takoje zdarajecca štohod.

«Ja pracuju z „Jeŭrabačańniem“ z 1998 hoda i kožny hod čuju padobnyja razmovy», — kaža jon. Adnak, pavodle jaho słoŭ, pakul nichto nie zmoh prasunucca dalej čutak ŭ paćvierdžańni padobnych abvinavačvańniaŭ.

Miž tym Mamadli admaŭlaje jakija-niebudź parušeńni z boku Azierbajdžana.

«Asobnyja ŚMI mohuć napisać što zaŭhodna. Ale hety konkurs prachodziŭ na vačach hledačoŭ ź pieršaha dnia i ekśpierty kažuć, što našy vystupleńni byli paśpiachovymi», — kaža jon.

ITV abviarhaje abvinavačvańni, jakija prahučali ŭ brytanskich ŚMI. «Krainy, u jakich hladziać „Jeŭrabačańnie“ hałasujuć, zychodziačy z pryncypu susiedstva, a taksama z pavahi da našaj muzyki», — kaža jon.

Azierbajdžan na konkursie hetaha hoda ŭ Malmio zaniaŭ druhoje miesca, atrymaŭšy 234 hałasy.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?