Arendnaje žyllo pavinna davacca na asnovie spraviadlivaści i pa razumnaj canie.

Pra heta siońnia zajaviŭ Alaksandr Łukašenka, prymajučy z dakładam ab paradku pradastaŭleńnia žyłych pamiaškańniaŭ kamiercyjnaha vykarystańnia ŭ žyłym kompleksie «Mahistr» vice-premjera Anatola Kalinina, ministra žyllova-kamunalnaj haspadarki Andreja Šorca i staršyni Minharvykankama Mikałaja Ładućku.

Kiraŭnik dziaržavy nahadaŭ, što rašeńnie ab budaŭnictvie adpaviednaha žyłoha kompleksu było pryniata dla zabieśpiačeńnia žyllom pradstaŭnikoŭ navukovaj i tvorčaj intelihiencyi, asabliva moładzi.

«My damovilisia, što heta budzie arendnaje žyllo. Jano nie budzie tannym dla najmalnika, ale jano i nie budzie mieć zavobłačnuju canu, jakuju siońnia płaciać maładyja siemji, zdymajučy pryvatnuju kvateru. Arendnaje žyllo pavinna być značna tańniej», - adznačyŭ kiraŭnik dziaržavy.

Alaksandr Łukašenka asabliva padkreśliŭ, što ŭ pytańni farmavańnia koštu na arendnaje žyllo nielha pamylicca, kab u nastupnym nie pierahladać jaho ŭ toj ci inšy bok. Jon adznačyŭ, što kankretny košt pavinien być kančatkova vyznačany na ŭzroŭni ŭrada i Minharvykankama.

Jašče adzin pryncypovaje pytańnie, na jakim zasiarodziŭ uvahu Łukašenka, — niaźmiennaje prytrymlivańnie pryncypu sumlennaści i spraviadlivaści pry raźmierkavańni i farmiravańni čarzie na arendnyja kvatery.

«Heta pytańnie numar adzin. Nie daj boh da mianie pojduć skarhi, što niedzie niechta svaim svajakam, jašče kamuści, ustroiŭšy ich papiarednie na niejkuju pasadu, pačnie z-pad krysa vydzialać hetyja kvatery, — papiaredziŭ Łukašenka.

— Heta vielmi aktyŭnaja častka nasielnictva — tvorčaja i navukovaja intelihiencyja — i maŭčać jany nie buduć. jany mianie imhnienna prainfarmujuć ab tym, što dzieści niešta niespraviadliva vyrašana. Tamu pryncyp prystojnaści i spraviadlivaści, kali my farmirujem čarhu, pavinien być pakładzieny ŭ asnovu hetaha pracesu».

Pavodle słoŭ Łukašenki, biezumoŭna, pavinna być zabiaśpiečana i jakaść arendnaha žylla.

«Svajo słova ja skazaŭ. Prezident pryniaŭ rašeńnie — arendnamu žyllu być. Pačali novaje budaŭnictva, pajšło pa krainie heta novaŭviadzieńnie. Davajcie ŭ prezidenta abmiarkujem niekatoryja pryncypy apłaty, farmiravańnia čerhaŭ, vyłučeńnia žylla i hetak dalej. I to vy pavinny mianie prosta painfarmavać. A dalej, kali łaska, dzialicie i niasicie adkaznaść», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?