Sud u Baranavičach pakaraŭ štrafam 700 000 rubloŭ carkvu «Novaje pakaleńnie» Źviazu chryścijanaŭ poŭnaha Evanhiella. Carkvu źvinavacili ŭ niametavym vykarystańni ziamli.

Carkva «Novaje pakaleńnie» ŭ 1997 hodzie nabyła budynak składu i paśla ramontu, ciaham dziesiaci hadoŭ, pravodziła tam bahasłužby. Ułady źvinavacili carkvu, što jana karystała budynak nie pa pryznačeńni. Pavodle jurysta Siarhieja Łukanina, spačatku sudździa spyniła razhlad hetaj spravy z‑za niedachopu arhumentaŭ. Ale praz dva tydni ŭ spravie nie źjaviłasia nivodnaha novaha dakumentu, a pastanova sudu pamianiałasia:

«U materyjałach sudovaj spravy jość list za podpisam staršyni Baranavickaha harvykankamu, navat try takija listy, što carkva «Novaje pakaleńnie» pavinna vykarystoŭvać svoj budynak pad relihijnyja mierapryjemstvy. I taksama jość list, što harvykankam abvinavačvaje carkvu ŭ tym, što jana vykarystoŭvaje hety budynak nia tak, jak napisana ŭ damovie arendy ziamielnaha nadziełu».

Pastar carkvy «Novaje pakaleńnie» Leanid Varanienka skazaŭ:

«Tut užo jak by cisk administracyjnaha resursu na sudździu, i tamu biez usialakich kamentaroŭ nam prypisali štraf — 700 000 rubloŭ. Ja dumaju, što tut ukazańnie idzie źvierchu. Jany sami stvarajuć hety kanflikt i padtrymlivajuć. Moža, heta staŭleńnie ŭładaŭ da pratestanckich cerkvaŭ i da inšych kanfesijaŭ. Takaja niepryjaznaść mienavita da nas…»

Jašče ŭ 2007 hodzie carkva padała zajavu na praciah damovy arendy na ziamlu. Miesiac prajšoŭ, a adkazu niama. Pavodle pastara Leanida Varanienki, ciaham dziesiaci hadoŭ ułady tak i nie dazvolili pastavić novy budynak carkvy, uziać u arendu inšy ci rekanstrujavać skład.

«My budziem pravodzić našyja bahasłužby u hetym miescy, — havoryć pastar Varanienka. — My padamo zajavu, kab nam vydzielili ziamlu pad budaŭnictva, ci prapanavali niejki inšy budynak, ci prapanavali arendu pamiaškańnia. Heta jakraz tyja rečy, jakija my ŭžo prasili, pisali zajavy. My znoŭ napišam im zajavu, abapirajučysia na pastanovu sudu. Ciaham dziesiaci hetych hadoŭ my sustrakali ataku z boku ŭładaŭ».

U takoj samaj sytuacyi apynułasia carkva «Novaje žyćcio» ŭ Miensku. Pavodle Siarhieja Łukanina, ułady svaimi dziejańniami prymušajuć carkvu pakinuć svoj budynak:

«Namieśnik prakurora Maskoŭskaha rajonu Miensku papiaredziŭ, što kali j nadalej my nia budziem puskać u svoj budynak pradstaŭnikoŭ ułady, to budzie ŭžo zaviedziena kryminalnaja sprava i, mahčyma, japiskap pojdzie ŭ turmu».

Japiskapa Viačasłavu Hančarenku ŭžo vyklikajuć pozvaj u prakuraturu Maskoŭskaha rajonu. Siarhiej Łukanin zajaviŭ, što takaja sytuacyja — vynik dziejnaści zakonu «Ab svabodzie sumleńnia». Biełaruskija chryścijanie sabrali ŭžo bolš za 47 z pałovaj tysiač podpisaŭ, kab zakon byŭ pamianiany. Hetaja kampanija zavieršycca ŭ lutym, i podpisy adpraviać kiraŭnictvu krainy.

«My, jak i raniej, sustrakajemsia z parušeńniami pravoŭ svabody vieravyznańnia, takimi jak administracyjny cisk, štrafy, a taksama majuć miesca pahrozy na adras pastaraŭ, lideraŭ relihijnych abjadnańniaŭ, — kamentuje sytuacyju siabra «Pravaabarončaha chryścijanskaha domu» Maryja Savuškina. — Ja dumaju, što heta taktyka ŭładaŭ, jakaja ŭžyvajecca adnosna viernikaŭ‑chryścijanaŭ z metaj uziać pad kantrol evanhielskija supolnaści».

Aleś Daščynski, Radyjo Svaboda

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0