Biełaruś dasiahnuła jeŭrapiejskaha ŭzroŭniu pa zabiaśpiečanaści handlovymi płoščami, zajaviła 21 studzienia na pres-kanfierencyi ŭ Minsku načalnik upraŭleńnia arhanizacyi handlu i pasłuh Ministerstva handlu Vijaleta Brazoŭskaja.

Pavodle jaje słoŭ, u 2015 hodzie hety pakazčyk skłaŭ 574,5 kv. mietraŭ na tysiaču žycharoŭ. Za minuły hod jon pavialičyŭsia na 45 kv. mietraŭ.

«My stavili sabie zadaču dasiahnuć da 1 studzieni 2016 hoda 600 kv. mietraŭ. Adnak z ulikam aptymizacyi inviestycyjnych srodkaŭ, situacyi na spažyvieckim rynku, zapaŭnieńnia handlovych centraŭ skłałasia taja płošča, pra jakuju ja ŭžo skazała», — adznačyła Brazoŭskaja.

Pavodle jaje słoŭ, dla paraŭnańnia, u Rasii hety pakazčyk składaje pryblizna 400 kv. mietraŭ, tady jak u Maskvie ci Sankt-Pieciarburhu — prykładna tysiaču. U Minsku, u centry horada, zabiaśpiečanaść składaje 800 kv. mietraŭ.

Čynoŭnica paviedamiła, što ŭ 2015 hodzie kolkaść handlovych abjektaŭ u Biełarusi pavialičyłasia bolš jak na dźvie tysiačy i na 1 studzienia skłała 65.607. Handlovaja płošča pavialičyłasia na 440 tys. kv. mietraŭ i składaje 5,4 młn. Kolkaść mahazinaŭ pavialičyłasia da 42 tys., ich płošča składaje 4,5 młn. kv. mietraŭ. Adkryta bolš za 100 handlovych centraŭ, ich kolkaść pavialičyłasia da 539. U krainie naličvajecca 394 rynki.

«Praciahvaje raźvivacca internet-handal. Na siońnia ŭ rejestry 10.923 internet-kramy. Uvosień było pryblizna 17 tysiač, kolkaść skaraciłasia ŭ suviazi z tym, što mnohija internet-mahaziny nie adpaviadali patrabavańniam zakanadaŭstva i nie ŭvajšli ŭ rejestr», — rastłumačyła Brazoŭskaja.

Pavodle jaje słoŭ, Minhandlu taksama prasočvaje situacyju z raźvićciom handlovych sietak. «Na siońnia kolkaść subjektaŭ, jakija ažyćciaŭlajuć sietkavy handal, składaje 3.349 (da ich adnosiacca sietki z dvuch i bolš mahazinaŭ). Jany ŭklučajuć 25.928 abjektaŭ handlu (61% kolkaści ŭsich mahazinaŭ) handlovaj płoščaj 3,9 młn. kv. mietraŭ (83% ahulnaj handlovaj płoščy, u tym liku 26% — u składzie Biełkaapsajuza)», — paviedamiła Brazoŭskaja. Siarod bujnych charčovych sietak jana nazvała «Jeŭraopt», «Karonu», «Ałmi», «Rubloŭski», «Dabranom», niecharčovych — «AMI mebla», «Pinskdreŭ», «Vostraŭ čyścini», «Piaty elemient», «Buślik».

Mahazinaŭ krokavaj dastupnaści płoščaj da 300 kv. mietraŭ naličvajecca 35.522 (53% ahulnaj kolkaści, 46,8% ahulnaj handlovaj płoščy). Mahazinaŭ płoščaj zvyš 3 tys. kv. mietraŭ — 84, ich udzielnaja vaha ŭ ahulnaj kolkaści składaje 0,1%.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?