Hienieralny sakratar NATA Jens Stołtenbierh nie paraŭnoŭvaje stan stasunkaŭ Zachadu i Rasii z «chałodnaj vajnoj», jakaja isnavała pamiž Zachadam i Savieckim Sajuzam, i nastojvaje, što Aljans nie šukaje kanfrantacyi z Maskvoj.

Reuters

Pra heta jon skazaŭ u Bierlinie na pres-kanfierencyi.

«My nie chočam novaj «chałodnaj vajny» i nie šukajem kanfrantacyi z Rasijaj. Toje, što my robim, źjaŭlajecca praparcyjnym, nakiravanym na abaronu i całkam adpaviadaje našym mižnarodnym abaviazacielstvam, uklučajučy asnovatvorny akt pamiž Rasijaj i NATA», — padkreśliŭ Stołtenbierh.

Na pytańnie žurnalistaŭ, ci možna paraŭnać stan adnosin pamiž Zachadam i Rasijaj z «chałodnaj vajnoj» pamiž Zachadam i Savieckim Sajuzam, hienieralny sakratar NATA adkazaŭ: «My nie ŭ stanie «chałodnaj vajny», ale i nie ŭ stanie stratehičnaha partniorstva, jakoje my sprabavali ŭstalavać paśla «chałodnaj vajny». Ja dumaju, što jość vielmi važnyja adroźnieńni pamiž vyklikami, jakija my bačym siońnia, u paraŭnańni z tymi, jakija my bačyli padčas «chałodnaj vajny». Saviecki Sajuz i Varšaŭski dahavor — heta niešta vielmi adroznaje ad siońniašniaj Rasii. «Chałodnaja vajna» taksama charaktaryzavałasia bolšaj ideałahičnaj kanfrantacyjaj pamiž NATA, Zachadam i Varšaŭskim dahavoram i Savieckim Sajuzam».

Razam z tym Stołtenbierh dadaŭ, što nie niedaaceńvaje «vykliki i ciažkaści siońniašniaj situacyi». «Ale heta inšaja situacyja, čym była padčas «chałodnaj vajny», — skazaŭ hienieralny sakratar Aljansu.

Stołtenbierh padkreśliŭ, što da anieksii Kryma «nichto nie kazaŭ pra jakuju-niebudź prysutnaść NATA, pra jakuju my havorym ciapier u krainach Bałtyi i Polščy».

«Šmat hadoŭ hetaha zusim nie było na paradku dnia. I całkam zrazumieła, što kali my reahujem, uzmacniajučy prysutnaść NATA va ŭschodniaj častcy Aljansu, heta było niepasredna vyklikana rasijskaj anieksijaj Kryma i paŭpłyvała na ŭsich sajuźnikaŭ pa NATA, tamu što heta parušyła asnoŭnyja praviły, jakija dziesiacihodździami byli fundamientalnymi dla jeŭrapiejskaj biaśpieki, a mienavita — pavažać miažy, terytaryjalnuju cełasnaść usich dziaržaŭ u Jeŭropie. I mienavita heta parušyła Rasija. I heta — pryčyna, čamu my pavinny reahavać tak, jak my reahujem», — patłumačyŭ jon.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?