Sud vienhierskaha horada Siehied prysudziŭ byłoha reparciora miascovaha telekanała N1 Pietru Łasła, jakaja staviła padnožki mihrantam, da troch hadoŭ pazbaŭleńnia voli ŭmoŭna, piša varlamov.ru sa spasyłkaj na miascovy resurs Index.hu. Jaje pryznali vinavataj u chulihanstvie i parušeńni ahulnapryniatych normaŭ.

U sudzie žurnalistka sprabavała dakazać, što dziejničała nieśviadoma, sprabujučy abaranić siabie, ale sud hetyja dovady nie pryniaŭ. Łasła zajaviła, što budzie abskardžvać prysud.

Incydent adbyŭsia ŭ vieraśni 2015 hoda ŭ vienhierskim horadzie Reskie niepadalok ad miažy z Charvatyjaj, dzie Łasła razam ź inšymi žurnalistami zdymała siužet pra biežancaŭ. Karespandent niamieckaha telekanała RTL Štefan Rychter apublikavaŭ videa, na jakim vidać, jak Łasła nibyta stavić padnožku mihrantu ź dziciem na rukach, jaki ŭciakaŭ ad palicejskich. Hety rolik vyklikaŭ šyroki hramadski rezanans.

Zatym byli apublikavanyja jašče niekalki videa. Na niekalkich ź ich było vyrazna vidać, što Łasła na samaj spravie mužčynu ź dziciem nie čapała. Miarkujučy pa ŭsim, mihrant upaŭ z-za palicejskaha, jaki schapiŭ jaho. Mienavita na jaho mužčyna i łajaŭsia paśla padzieńnia.

Ale byŭ i inšy rolik, na jakim vidać, jak Łasła bje nahoj dvuch mihrantaŭ, što biahuć ad palicyi — spačatku chłopca, a potym dziaŭčynku. Niahledziačy na ŭdary, uciekačy praciahnuli biehčy.

Pry abviaščeńni vierdykta sudździ padkreślili, što dziejańni reparciorki stali «parušeńniem ahulnapryniatych normaŭ». Arhumient advakataŭ z nahody sproby Łasła abaranicca ad biahučaha natoŭpu ź niekalkich sotniaŭ čałaviek byŭ adchileny. Sama padsudnaja, nie strymaŭšy śloz, zajaviła, što paśla taho, što zdaryłasia, nieadnarazova atrymlivała pahrozy ŭ svoj adras, staŭšy achviaraj «kampanii nianaviści».

U kancy vieraśnia 2015 hoda ŚMI paviedamili, što hety ŭciakač ź dziciem na rukach — Asama Abduł Machsen — źjaŭlajecca bajevikom terarystyčnaj arhanizacyi «Džebchat an-Nusra», ale sam mužčyna hetuju infarmacyju adprečyŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?