Biełaruskija ankołahi ŭpieršyniu pastavili pacyjentu tytanavaje rabro, paviedamiŭ žurnalistam namieśnik dyrektara pa navukovaj rabocie Respublikanskaha navukova-praktyčnaha centra ankałohii i miedycynskaj radyjałohii Siarhiej Krasny, pieradaje karespandent BiełTA.

Jak adznačyŭ Siarhiej Krasny, apieracyi na hrudnoj kletcy ŭ centry vykonvajucca ŭžo daŭno. Ale ich kolkaść była abmiežavana z-za funkcyjanalnaha stanu pacyjenta paśla praviadzieńnia. Kali vydalić zanadta šmat rebraŭ, parušajecca karkas hrudnoj kletki i ŭ vyniku pacyjent praktyčna nie moža dychać. Da prymianieńnia ciapierašniaj technałohii pradprymalisia raznastajnyja sproby zamiaščeńnia hetaha defiektu roznymi materyjałami, ale nie zaŭsiody jany pryvodzili da dobraha vyniku. Apieracyja pa zamiaščeńni rabra tytanavymi impłantatami prajšła davoli paśpiachova. Kali hety materyjał dobra pryžyviecca, to ŭ budučyni možna budzie vykonvać bolš značnyja reziekcyi, u tym liku zamiaščać mnostva rebraŭ. Heta dazvolić značna pašyryć mahčymaści biełaruskich miedykaŭ.

Pacyjentu, jakomu ŭstalavali tytanavaje rabro, bolš za 60 hadoŭ. Baraćbu z rakam jon pačaŭ u 2008 hodzie, tady ŭ jaho vyjavili ahresiŭnuju formu złajakasnaj puchliny piečani. Ź pieršasnym asiarodkam chirurham udałosia spravicca, ale heta nie spyniła prahresavańnie chvaroby: źjavilisia mietastazy ŭ lohkim, hrudzinie, limfavuzłach. Puchliny nie byli adčuvalnyja da tradycyjnych mietadaŭ lačeńnia. Nie dapamoh navat indyvidualny padbor chimijapreparataŭ. Za dziesiać hadoŭ mužčyna pieranios 10 apieracyj.

Siońnia paśla čarhovaha ŭmiašańnia pacyjent adčuvaje siabie zdavalniajuča. Z momantu apieracyi pajšli vośmyja sutki. Pa słovach ankołaha-chirurha adździaleńnia rekanstruktyŭna-adnaŭlenčaj chirurhii RNPC Jaŭhiena Cchaŭrebava, tytanavyja płaścina dazvoliła paźbiehnuć uskładnieńniaŭ, jakija supravadžajuć hety vid umiašańniaŭ. Jana padoŭžyć žyćcio pacyjentu i palepšyć jaho jakaść.

Jaŭhien Cchaŭrebaŭ, Viktar Kirejeŭ, Ihar Bucharaŭ

Jaŭhien Cchaŭrebaŭ, Viktar Kirejeŭ, Ihar Bucharaŭ

Aniestezijołah-reanimatołah adździaleńnia aniestezijałohii i reanimacyi centra Ihar Bucharaŭ raspavioŭ, što apieracyja doŭžyłasia kala 6 hadzin. Miedyki išli na apraŭdanuju ryzyku, kab vyratavać čałavieka. Paśla ŭmiašańnia mužčyna dvoje sutak znachodziŭsia ŭ adździaleńni reanimacyi, a zatym byŭ pieraviedzieny ŭ adździaleńnie rekanstruktyŭna-adnaŭlenčaj chirurhii. Ciapier jaho stan zdavalniajučy, jon sam siabie absłuhoŭvaje, hulaje pa pałacie i samaje važnaje — samastojna dychaje. Nieŭzabavie jaho vypišuć.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?