Jana doŭžyłasia bolš čym 4 hady: z 28 lipienia 1914 h. da 11 listapada 1918 h. 28 lipienia 1914 h. Aŭstra-Vuhorščyna abviaściła vajnu Serbii, 1 žniŭnia Niamieččyna Rasiei, a 2 žniŭnia Niamieččyna zaniała Lukseburh.

U vyniku bajavych dziejańniaŭ i nastupstvaŭ vajny zahinuli i pamierli kala 10 młn čałaviek, byli paranienyja 20 młn, jašče 10 młn pamierli ad hoładu i epidemij.

U vajnu byli uciahnutyja 38 dziaržaŭ z ahulnaj kolkaściu nasielnictva ŭ 1,5 młrd čałaviek.

Siońnia ŭ Vialikabrytanii, Francyi i Belhii pravodziacca mierapryjemstvy, pryśviečanyja 90-hodździu padpisańnia Kampjenskaha miru, paviedamlaje Euronews.

U Belhii jany pačalisia ŭ paniadziełak, pad Ipram. Tam u listapadzie 1914 h. brytanskija, francuskija i belhijskija vojski trymali abaronu ciaham vielizarnych achviar, a ŭ krasaviku 1915 h. niemcami byŭ upieršyniu ŭ historyi prymienieny nervova-paralityčny haz, jaki ciapier ŭsie nazyvajuć ipryt.

U Londanie ŭračystaja cyrymonija projdzie la memaryjału Kienataf na Uajtchole.

U Francyi ŭračystaści projduć na byłoj linii frontu la Verdenu, dzie sukupnyja straty dvuch bakoŭ skłali 300 tys. čałaviek. U hetych uračystaściach voźmie ŭdzieł Nikala Sarkazi.

Francuskija historyki ćvierdziać, zaznačaje Euronews, što francuzam nia vystajać było b u verdenskaj miasarubcy, kab nie Naračanskaja aperacyja rasiejskaj armii ŭ Biełarusi.

***

Dla Biełarusi vajna taksama mieła vielizarnyja nastupstvy.
Kraj u vyniku niamieckaj akupacyi byŭ padzieleny na dźvie častki: pa linii Dźvinsk (Daŭhaŭpiłs) -- Pastavy – Smarhoń – Baranavičy -- Pinsk.

Nastup niamieckaha vojska ŭ 1915 h. pryvioŭ da prymusovaj evakuacyi 1.3 młn čałaviek, było źniščana 65% pradpryjemstvaŭ.

Vajna spryčyniłasia da padzieńnia Domu Ramanavych, Kastryčnickaj revalucyi, a potym historyja pryviała da abviaščeńnia niezaležnaśćji BNR, dy narešcie stvareńnia BSSR.

***

Uračystyja mierapryjemstvy z nahody zakančeńnia Pieršaj suśvietnaj vajny projduć siońnia ŭ Baranavickim rajonie.

Tut adbudziecca ŭračystaja impreza z udziełam amatarŭ historyi ŭ formie niamieckaj, aŭstra-vuhorskaj i rasiejskaj armij. Taksama adbudziecca cyrymonija akdryćcia Pamiatnaha kamienia ŭ pamiać usich zahinułych padčas Pieršaj suśvietnaj vajny na terytoryi Biełarusi, paviedamlaje Interfaks.

Voźmuć udzieł va ŭračystaściach praŭnuk kanclera Niamieččyny Alaksandr fon Bismark i prezydent Ruskaha klubu mastactva i kultury kniahinia Natali Halicyna.

Zaŭtra ŭ Akademii navuk - navukovaja kanferencyja.

Hladzi taksama:
Apošni hieroj Pieršaj suśvietnaj

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0