Alaksiej Vieniadziktaŭ u razmovie z Alaksandram Łukašenkam uźniaŭ pytańnie źnikłych palitykaŭ, a taksama niadaŭniaha filma «Dojče Vele», dzie były śpiecnazaviec Juryj Haraŭski pryznajecca ŭ zabojstvach palityčnych apanientaŭ ułady.

— Viedajecie, nichto źvierchu, akramia prezidenta, u takich vypadkach nie moža dać kamandu. Kali Pucin, Łukašenka nie daduć takuju ​​kamandu, ni Bortnikaŭ (dyrektar FSB RF), ni naš Vakulčyk (kiraŭnik KDB Biełarusi), KDB, FSB nikoli na heta nie pojduć. Bo heta złačynstva z pacham palityki. (…) Ja nikoli ŭ žyćci nie davaŭ i davać nie budu takoj kamandy. Adkaz prosty: navošta heta mnie treba było? Navošta? Što źmianiłasia, što nie stała ŭ Biełarusi dvaich ci traich čałaviek, tym bolš apieratara, pra jakoha havorać. Tam ža źmiašali ŭsio ŭ kuču.

Dzima Zavadski zahinuŭ praz Čačniu, praz Šaramieta.

Nie treba heta hruzić na mianie. Ja takich kamandaŭ nie addavaŭ, mnie heta nie treba było.

Jakimi jany palitykami byli? Vicia Hančar zaŭsiody byŭ maim dobrym tavaryšam, siabram. My ź im u adnym parłamiencie byli, nie tolki ŭ adnu łaźniu chadzili. Byŭ tam biznesmien niejki jašče…» — skazaŭ Łukašenka

«Krasoŭski», — udakładniŭ Vieniadziktaŭ.

«Ja jaho ŭvohule nie viedaŭ! Zacharanka źviazaŭsia ŭ biznesie z Ukrainaj. Hrošy ŭziaŭ ahramadnyja, nibyta va ŭładzie ŭ jaho ŭsio schoplena. Hadoŭ siem-vosiem nazad dvuch z troch ich sfotkali na vulicy ŭ Hiermanii. Ja zapyt daŭ u Hiermaniju, bo nadrukavana było ŭ niamieckaj presie, a nie ŭ našaj. Cišynia», — skazaŭ kiraŭnik krainy.

Pra intervju Haraŭskaha Łukašenka nibyta zahadaŭ Śledčamu kamitetu patrabavać taho, kab Haraŭski daŭ pakazańni ŭ Biełarusi «Navošta heta? Bo zaŭtra prezidenckija vybary. Byli ŭžo «Baćka-1, -2, -3», a ciapier znoŭ ukinuli hetuju temu», — faktyčna Łukašenka takim čynam namiaknuŭ, što za hetym videa moža taksam być Rasija.

«Ja nie saču za spravaj Šaramieta. Vałodzia Zialenski — čałaviek pryncypovy, jon raźbiarecca bieź mianie», — adznačyŭ biełaruski lidar.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?