Na zdymkach rolika Mark Formelle.

Na zdymkach rolika Mark Formelle.

Kampanija Mark Formelle vypuściła «Litaraturnuju kalekcyju» majek z cytatami rasiejskich aŭtaraŭ: Hohala, Dastajeŭskaha, Brodskaha. Razhladali i biełaruskich aŭtaraŭ. Ale cytaty rasiejskich piśmieńnikaŭ zdalisia MF «aktualniejšymi i macniejšymi», piša Radyjo Svaboda.

Pierad dyzajnierami stajała zadača sumiaścić «šmat hodnych cytat» z modaju. Svaboda paprasiła sučasnych biełaruskich aŭtaraŭ paraić niešta hodnaje kampanii Mark Formelle.

Litaraturny krytyk Hanna Kiślicyna paraiła cytatu Uładzimira Karatkieviča.

«Rabi niečakanaje, rabi, jak nie byvaje, rabi, jak nie robić nichto, — i tady pieramožaš».

Uładzimir Karatkievič u Drui. 1973 h.

Uładzimir Karatkievič u Drui. 1973 h.

Paet i pierakładčyk Andrej Chadanovič paraiŭ adrazu dziesiać cytat:

«Ja chacieŭ by spatkacca z vami na vulicy…» (Maksim Bahdanovič)

«Kiepska budzie» (Francišak Bahuševič)

«U vašym hołasie kvitniejuć astry» (Leanid Drańko-Majsiuk)

«Ja tonieńkaja, jak tvaje viejki» (Valžyna Mort)

«Paskudstva, brat, i nie pytajsia!» (Jakub Kołas)

«Tolki nie havary majoj mamie» (Adam Hłobus)

«Kali my padajem, zorki zahadvajuć žadańni» (Vital Ryžkoŭ)

«Kali my ŭdvaich, nas bolej, čym ich» (Viktar Žybul)

«Na Biełarusi Boh žyvie» (Uładzimir Karatkievič)

«Pačynajecca ŭsio ź lubvi» (Jaŭhienija Janiščyc)

Jaŭhienija Janiščyc. Z fondaŭ Dziaržaŭnaha muzeju historyi biełaruskaj litaratury.

Jaŭhienija Janiščyc. Z fondaŭ Dziaržaŭnaha muzeju historyi biełaruskaj litaratury.

Niemahčyma nie ŭzhadać tut i kultavaj cytaty samoha Andreja Chadanoviča: «Biełaruski mužčyna — čysty abjekt kachańnia».

Paet i dyzajnier Staś Karpaŭ kaža, što na cytaty možna raźbirać usiaho Lavona Volskaha.

«Voś i błytajecca ŭ Miensku chleb, i maca, i vialiki kastryčnik, i Radaŭnica»

«Źbiraj siabroŭ, zapalvaj haz»

«My zakryčym «Na abardaž!» — i hety horad budzie naš»

Lavon Volski.

Lavon Volski.

Dalej Staś Karpaŭ pieraličyŭ kłasikaŭ pieršaj vieličyni:

«Miedžduprotčym» (Janka Kupała)

«Pozna byvaje tolki ŭ trunie» (Uładzimir Karatkievič)

«Žyŭ čałaviek, žyvie jaho vantroba» (Andrej Mryj)

«Horaj nie budzie, bo lepš nie było» (Uładzimir Niaklajeŭ)

«Prostyja słovy, prostyja rečy» (Michał Aniempadystaŭ)

«Žach, žach, uvieś śviet u kryžach» (Adam Hłobus)

Adam Hłobus.

Adam Hłobus.

Spytalisia my pra dobruju cytatu i ŭ samoha Adama Hłobusa. Jon paraiŭ svaju: «Svabody baicca rab».

Piśmieńnica Alena Brava — słupok sa słavutaha vieršu Maksima Bahdanoviča:

«Našto ž na ziamli Svarki i zvadki, bol i horyč, Kali ŭsie my razam lacim Da zor?»

I słupok Alesia Razanava: «Ludzi hladziać u budučyniu, minułaje — na ludziej».

Prazaik Viktar Marcinovič prapanavaŭ słavuty Bahuševičaŭ zaklik:

«Nie pakidajcie ž movy našaj biełaruskaj, kab nie ŭmiorli…»

A taksama dźvie cytaty Łarysy Hienijuš:

«Zaŭsiody patreba dla našaj staronki advažnych chłapcoŭ i dziaŭčat»

«Idu adna, a prada mnoju — noč»

Łarysa Hienijuš.

Łarysa Hienijuš.

Jašče adna cytata, prapanavanaja Marcinovičam, naležyć Šekśpiru, ale biełarusizavaŭ jaje biełaruski paet Uładzimir Duboŭka:

«Tvoj vobraz, na ździŭleńnie mastakam, U sercy voka mnie majo stvaryła»

Paetka i pierakładčyca Maryja Martysievič pieršaj paraiła cytatu Janki Kupały:

«Što ja mužyk, usie tut znajuć».

Janka Kupała.

Janka Kupała.

A taksama

«Nie lublu ja miesta, pa-rasiejsku horad» (Francišak Bahuševič)

«Kožny čałaviek nosić svajo nieba z saboj» (Uładzimir Karatkievič)

«Zahrymić naša praŭda i, jak małanka, pieralacić pa śviecie!» (Kastuś Kalinoŭski)

Paetka Valancina Aksak pryhadała cytatu Ryhora Baradulina:

«Treba doma byvać čaściej».

Ryhor Baradulin.

Ryhor Baradulin.

Paet Anatol Ivaščanka prapanavaŭ dźvie cytaty Alesia Razanava:

«Usio, što kranaje mianie, padobnaje na mianie…»

«Kali ŭsie zhubleny klučy, Kali ni šancu, aničoha, Usio ž idzi, lubi, kryčy I pasiahaj na pieramohu».

A taksama:

«Svabodu nielha zavajavać, jaje možna tolki dačakacca» (Valancin Akudovič)

«Žyćcio — heta miesca, kudy my prychodzim papić kavy…» (Ihar Babkoŭ)

Клас
2
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?