Inicyjatyŭnyja hrupy stvorany. Prademakratyčnych kandydataŭ šmat, ale ŭ kožnaha krytyčna mała ludziej. Tolki Niaklajeŭ maje bolš za 2000 aktyvistaŭ, u Sańnikava, Michaleviča j Rymašeŭskaha — pa 1700–1800.

U apošni dzień padaŭ svaju zajavu na ŭdzieł u vybarach Alaksandr Łukašenka. Raniej takoha nie byvała. Sam fakt zaciažki vyklikaŭ čutki i śpiekulacyi. Adnak vyhladaje, što ŭ aŭtarytarnaha kiraŭnika krainy ŭsio idzie pa adnamu jamu viadomym płanie. U skład inicyjatyŭnaj hrupy dziejučaha prezidenta ŭvajšli 8403 asoby. Kiraŭnikom staŭ biurakrat -- ministr adukacyi j kiraŭnik «Biełaj Rusi» Alaksandr Radźkoŭ.

Svaje kandydatury vyłučyła taksama ścižma prademakratyčnych kandydataŭ.
Pieršym zajaviŭ pra svaje namiery kiraŭnik kampanii «Havary praŭdu» Uładzimir Niaklajeŭ. U jahonuju inicyjatyŭnuju hrupu zhurtavalisia kala 2600 čałaviek. Heta najbolš šmatludnaja hrupoŭka ŭ stanie apazicyi.
U piatnicu ad samaha ranku padaŭ dakumienty lider hramadzianskaj inicyjatyvy «Jeŭrapiejskaja Biełaruś» Andrej Sańnikaŭ. Jon ździviŭ, sabraŭšy ŭ svaju hrupu pa zbory podpisaŭ bolš za 1800 čałaviek.
Mała chto čakaŭ takoj ličby ad «Jeŭrapiejskaj Biełarusi», jakaja nie maje razhalinavanych struktur u krainie. U hrupu Sańnikava ŭvachodziać byłyja zubroŭcy, inšaja patryjatyčna nastrojenaja moładź, a taksama takija znakavyja postaci niezaležnickaha ruchu, jak Šuškievič i Ivaškievič.
Na trecim miescy pa pamiery supołki akazaŭsia lider novastvoranaha «Sajuza za madernizacyju». Aleś Michalevič. Jaho vybarčym štabam kiruje Juraś Mielaškievič, a sama hrupa naličvaje 1 778 čałaviek.
Michalevič abapirajecca na aktyvistaŭ małodšaha pakaleńnia, jon i sam najmałodšy siarod usich pretendentaŭ. Jaho padtrymlivajuć nacyjanalna-demakratyčnaje kryło i prazachodnija siły. U jaho mocnyja pazicyi ŭ šerahu rehijonaŭ. Hetak, u adnym industryjalnym Barysavie za Michaleviča budzie źbirać podpisy 71 čałaviek.

Amal-amal paraŭnaŭsia ź imi jahony adnahodak, lider chryścijanskich demakrataŭ Vital Rymašeŭski. U jahonaj ideałahična matyvavanaj hrupie — za 1700 viernikaŭ. Jaje kiraŭnik — były palitviazień Pavał Sieviaryniec.

Ad 1300 da 1600 aktyvistaŭ nabrali ŭ svaje kamandy kandydaty ad Partyi BNF Ryhor Kastusioŭ, ad Abjadnanaj hramadzianskaj partyi — Jarasłaŭ Ramančuk, ad sacyjał-demakrataŭ — Mikoła Statkievič.
Demakratyčnaj płatformy trymajecca i pieršy namieśnik staršyni Biełaruskaja partyja «Zialonych» Juryj Hłušakoŭ. Jahony chaŭrus maleńki — 243 asoby. Tym nie mienš, paściabacca zialonyja, anarchisty i antyhłabalisty hatovy zdorava. Hetak, siońnia jany zaklikali CVK nie rehistravać Niaklajeva. Čamu? Bo toj publična pryznaŭ, što ŭ malenstvie žorstka zabiŭ kaciania.
Viečny aŭtsajder, lider Libieralna-demakratyčnaj partyi Siarhiej Hajdukievič pastaviŭ rekord masavaści.
U jaho inicyjatyŭnuju hrupu ŭvachodziać 10 484 čałavieki. Hajdukievič braŭ udzieł u vybarach 2001 i 2006 hadoŭ.

Jość u kampanii i inšyja kurjozy.

Padaŭ svaje dakumienty biespracoŭny Ilja Dabratvor. Jaho inicyjatyŭnaja hrupa składajecca z adnaho čałavieka.

Z małaviadomych u palitycy dziejačoŭ dakumienty na rehistracyju inicyjatyŭnych hrup padali: pradprymalnik Viktar Ciareščanka (jaho hrupa była zarehistravana najpieršaj, 20 vieraśnia), pradprymalnik Uładzimir Pravalski, kiraŭnik siektara źniešnieekanamičnaj dziejnaści Viciebskaha płodaaharodnnaha kambinata Siarhiej Ryžoŭ. Zdajecca, Ryžoŭ vyłučajecca svaimi pravasłaŭnymi pierakanańniami. A voś čym vyznačajecca były deputat Minharsavieta ad Kurasoŭščyny, dyrektar drukarskaha pradpryjemstva Dźmitryj Us, niaviedama. Miž tym jahonaja inicyjatyŭnaja hrupa składajecca z pavažnych 1 325 čałaviek.

Padaŭ dakumienty Piatro Barysaŭ — minski inžynier-budaŭnik (piensijanier). Šturchnuŭ jaho bałatavacca kavardak u krainie.

Zajaviŭ pra siabie i zahadčyk łabaratoryi abjadnaŭčaha instytuta pa enierhietycy i jadziernych vyprabavańniach u Sosnach Ivan Kulikoŭ (1949 h.n.).

U jaho inicyjatyŭnaja hrupa składajecca 108 čałaviek. Jaho prahrama składajecca z dvuch punktaŭ: raźvićcio atamnaj enierhietyki i vyvad Biełarusi pa VUP na 15-je miesca. Viadoma taksama, što da 2004 h. jon byŭ u Partyi kamunistaŭ, a zatym jaho zaprasili ŭ Kamitet dziaržkantrolu.

Źjaviŭsia jašče adzin kandydat, jaki admoviŭsia pradstaŭlacca. Zajaviŭšy: «My ŭsio budziem trymać pad sakretam».

Padaŭ taksama dakumienty na rehistracyju biespracoŭny 39-hadovySiarhiej Ivanoŭ.

U svaju čarhu, sanitarka sanatoryja «Čonki» (Homielski rajon) Natalla Starykava, što padavała dakumienty ŭ čaćvier, zajaviła, što zdymajecca ź pieravybarčaj honki.

Zadača sabrać 100 tysiač podpisaŭ za 20 dzion nie takaja i prostaja dla apazicyjnaha kandydata. Najmienšymi siłami joj daŭ rady kandydat Šuškievič u 1994 hodzie. Tady siaredni zborščyk prynios jamu kala 85 podpisaŭ. Adhetul heta rekord.
Ale ŭ krainie tady była demakratyja, dyj srodkaŭ na kampaniju eks-śpikier mieŭ dosyć.

U 2001 hodzie siaredni zborščyk u Domaša naźbiraŭ 45 podpisaŭ, u Hančaryka — 30.

U 2006 hodzie u Milinkieviča siaredni zborščyk naščyravaŭ 40 podpisaŭ, u Kazulina, jaki mieŭ dobra prafinansavanuju kampaniju, — 50.

Jak budzie sioleta? Z adnaho boku, u hetym hodzie nie budzie takich represij, jak u 2006-m. Z druhoha, źmiakčeńnie i niezaležnictva režymu ŭ mnohich ludziej źniało maralnyja matyvacyi dla aktyvizmu. Akramia taho, sioleta tolki Sańnikaŭ i Niaklajeŭ i, u našmat mienšaj stupieni, Michalevič majuć resursy na kampaniju.
Vyhladaje, što ŭ takoj situacyi raźličvać na bolš čym 40 podpisaŭ ad zborščyka składana.

Praŭdzisty Niaklajeva majuć bolšyja šancy nabrać kandydacki minimum.

Sańnikaŭ, Michalevič, Rymašeŭski zmohuć sabrać 100.000 tolki pry ŭmovie, što vialikaja častka inicyjatyŭnaj hrupy budzie rvać dla taho žyły.

A voś pierad Statkievičam, Kastusiovym i Ramančukom staić zadača amal niemahčymaja.

Praŭda, naziralniki nie vyklučajuć, što hetym razam i sioj-toj z apazicyjnych kandydataŭ budzie «źbirać» podpisy «mietadam Hajdukieviča». Palityčny aktyŭ viedaje, što heta značyć. Kali apazicyja ŭzbroicca mietadami svaich praciŭnikaŭ, u takim vypadku praviły palityčnaj dziejnaści ŭ Biełarusi stanuć jašče cyničniejšymi, čym byli dahetul.

Rehistracyja inicyjatyŭnych hrupaŭ budzie doŭžycca da 30 vieraśnia. Potym — da 30 kastryčnika budzie iści zbor podpisaŭ. Kab vyjści ŭ finał vybaraŭ prezidenta, treba nabrać jaknajmienš 100 tys. podpisaŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?