Śviet dziviŭsia z adnoŭlenaj Hiermanii, ale jon moža tamu-siamu pavučycca i ŭ Šviecyi.
Z 5,5%-m rostam Šviecyja zrabiłasia zorkaj siarod raźvitych rynkaŭ. Aptymisty prahnazujuć rost jašče na 4% u 2011 hodzie, u toj čas jak navat piesimisty dajuć 2,5%. Niadziŭna, što niekatoryja analityki nazyvajuć ciapier šviedskija krony adkazam Paŭnočnaj Jeŭropy šviejcarskamu franku.

Šviecyja była dobra padrychtavanaja da kryzisu, zajmieŭšy ŭłasny finansavy kryzis u pačatku 1990-ch. Jaje bankaŭskaja sistema ŭ pačatku kryzisu była ŭ dobrym stanie, i kraina mieła vysoki ŭzrovień źbieražeńniaŭ, dadatkovy biudžet i hadami pravodziła strukturnyja reformy. Šviecyja zaviaršyła 2010 hod sa zbałansavanym biudžetam i suadnosinami dziaržaŭnaha doŭhu da VUP usiaho ŭ 35%. Uličvajučy svop na defołt pa kredytach, Šviecyja — druhi paśla Narviehii biaśpiečny emitent dziaržaŭnaha doŭhu ŭ śviecie.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?