Na parušeńni zakanadaŭstva z boku Biełaruskaj pravasłaŭnaj carkvy źviarnuŭ uvahu ŭpaŭnavažany pa spravach relihij i nacyjanalnaściaŭ Leanid Hulaka ŭ svaim vystupleńni na pasiadžeńni kalehii aparata ŭpaŭnavažanaha, jakoje adbyłosia 26 studzienia ŭ Minsku.

Pavodle jaho słoŭ, BPC, jakaja abjadnoŭvaje 1.545 z 2.162 relihijnych abščyn krainy, źjaŭlajecca «asnoŭnym partnioram dziaržavy ŭ vyrašeńni pytańniaŭ sacyjalnaj śfiery». Šmatlikija mierapryjemstvy pa realizacyi pahadnieńnia ab supracoŭnictvie pamiž dziaržavaj i Biełaruskaj pravasłaŭnaj carkvoj prachodziać va ŭsich abłaściach i stalicy, skazaŭ upaŭnavažany.

Razam z tym jon zajaviŭ pra nieabchodnaść strohaha vykanańnia zakanadaŭstva pry ažyćciaŭleńni sumiesnych prajektaŭ. Hulaka vykazaŭ škadavańnie, što niaredka miascovyja ŭłady «zapluščvajuć vočy na niepravavyja dziejańni relihijnych arhanizacyj». Dla ich zakanadaŭstva ŭstanaŭlivaje vyraznyja patrabavańni, abaviazkovyja dla vykanańnia ŭsimi subjektami pravaadnosin, padkreśliŭ upaŭnavažany.

Pavodle jaho słoŭ, zachoŭvajecca prablema samavolnaha budaŭnictva kultavych budynkaŭ arhanizacyjami pravasłaŭnaj carkvy biez afarmleńnia prajektna-kaštarysnaj dakumientacyi i biez aficyjnaha advodu ziamli. «Chaj heta i adzinkavyja vypadki, adnak jany jość», — skazaŭ Hulaka. Aktualnaj dla pravasłaŭnaj carkvy zastajecca prablema daŭhabuda. Pry hetym miascovyja ŭłady «nie zaŭsiody» pravodziać tłumačalnuju pracu z relihijnymi arhanizacyjami pa vyrašeńni hetaj prablemy, niaredka vydzialajuć ziamlu dla budaŭnictva novych kultavych budynkaŭ pry najaŭnaści ŭ hetym nasielenym punkcie abjektaŭ daŭhabuda, padkreśliŭ upaŭnavažany. Takimi dziejańniami miascovyja ŭłady «paharšajuć prablemu daŭhabuda, jakaja zatym časta robicca dziaržaŭnaj prablemaj».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?