Jarasłaŭ Ramančuk pryznaŭsia, što prapanova pracavać va ŭradzie, jakaja nibyta pastupiła niezadoŭha da vybaraŭ, była «kačkaj», prydumanaj Anatolem Labiedźkam.

Jak pisali ŚMI, eks-kandydat u prezidenty Jarasłaŭ Ramančuk nieŭzabavie paśla zatrymańnia vyjšaŭ na svabodu i zrabiŭ aficyjnuju zajavu z asudžeńniem lideraŭ apazicyi za akcyju na Płoščy.

Siońnia jon kaža, što ŭ toj momant prosta nie vytrymaŭ psichałahičnaj ataki i začytaŭ zahadzia napisanuju dla jaho papieru.

«Ja nie viedaŭ, chto spravakavaŭ, nie viedaŭ niejkija rečy, źviazanyja ź niejkimi scenarami. Heta prosta była reakcyja, asudžeńnie tych, chto nie zusim adekvatna pavioŭ siabie ŭ peŭnaj situacyi. Kali b maje pakazańni byli patrebnyja dla raspačynańnia kryminalnaj spravy, dla niejkaha terminu — tady heta ŭžo inšaja sprava», — skazaŭ Ramančuk u intervju «Salidarnasci».

Sa słovaŭ palityka, za siabie jon nie bajaŭsia. Dla jaho hałoŭnym było toje, što ŭ niebiaśpiecy niavinnyja ludzi, jakija mohuć paciarpieć ad taho, što jon budzie piarečyć uładam.

A potym «situacyja stała raźvivacca śniehavym kamiakom», i ŭžo ciažka razabracca, dzie realnaja pahroza, a dzie ŭjaŭnaja.

«Dla mianie samym kryŭdnym było, kali kazali, što mianie kupili. Maŭlaŭ, pakvapiŭsia na prapanovu pracavać va ŭradzie. Ale takoj prapanovy nikoli nie było. Heta mnie ŭ svoj čas Labiedźka prapanavaŭ zrabić taki pijar», — kaža Ramančuk.

Heta adbyłosia za tydzień da vybaraŭ, kali jon trapiŭ u aŭtamabilnuju avaryju. Tady Labiedźka i prapanavaŭ taki pijar-krok: skazać, što da hetaha Ramančuka zaprašali pracavać va ŭrad i jon admoviŭsia. U hetym vypadku avaryja była b padobnaja da pomsty za admovu.

Pa słovach Ramančuka, paśla zajavy, začytanaj na Biełaruskaim TV, ludzi ŭspomnili hety «pijar» i stali kazać, što jon «vyrašyŭ vysłužycca, što pryniaŭ niejkuju prapanovu ad uładaŭ».

Na samaj spravie ŭsio było razyhrana. «Nie viedaju, navošta heta zroblena? — kaža palityk. — Dośviedu ŭ takich situacyjach ŭ mianie vielmi mała».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?