Jak piša «Apovieść minułych časoŭ», u hetyja dni našy prodki kryvičy i radzimičy ŭziali ŭdzieł u sumiesnym skandynaŭska-słavianska-uhra-finskim pachodzie na Kanstancinopal (siońniašni Stambuł).

Abjadnaŭ ich dla kalektyŭnaha napadu kijeŭski kniaź Aleh (Chielhi). Letapis raspaviadaje, jak «idzie Aleh na hrekaŭ», uziaŭšy z saboj sajuźnikaŭ — «mnostva varah, i słavien, i čudź, i kryvičoŭ, i mieru, i dzieraŭlanaŭ, i radzimičaŭ, i palanaŭ, i sievieraŭ, i viacičaŭ, i charvataŭ, i dulebaŭ, i tyviercaŭ», jakija «na koniach i na karablach pryjšli da Carhradu».

Kali hreki zastupili napadnikam šlach pa Basfory, Aleh zahadaŭ pastavić čoŭny na katki (pavodle inšych krynic — na koły) i, padniaŭšy vietrazi, z spadarožnym vietram pierakinuć ich u zatoku Załaty Roh, adkul Kanstancinopal byŭ bolš ŭraźlivy.

Našy prodki jeduć u čoŭnach na kołach da Kanstancinopala. Minijatura z "Radziviłaŭskaha letapisu".

Našy prodki jeduć u čoŭnach na kołach da Kanstancinopala. Minijatura z "Radziviłaŭskaha letapisu".

Napałochanyja źjaŭleńniem vojska dzikich varvaraŭ pad samym nosam, vizantyjcy zaprasili miru. Jon byŭ zaklučany 2 vieraśnia 911 hoda. Z tekstu damovy viadoma, što ŭ pachodzie ŭdzielničała 2000 łodździaŭ, «a ŭ karabli pa 40 mužoŭ».

Usiaho vychodzić 80000 čałaviek — nievierahodnaje vojska dla Ch stahodździa. Zrešty, z boku słavianaŭ byli mahčymyja padtasoŭki, bo ad kolkaści «mužoŭ» ustaloŭvaŭsia pamier daniny z Kanstancinopala.
Aproč taho, pavodle damovy, ruskija kupcy atrymali vialikija handlovyja prefierencyi. A ruskija «sałdaty ŭdačy» — prava słužyć u vizantyjskich lehijonach.
Praŭda, tekst hetaj damovy nie zachavaŭsia ŭ vizantyjskich archivach. Jon viadomy tolki pavodle «Apovieści minułych časoŭ» — faktyčna, kijeŭskaj «Saŭbielii» CHII stahodździa.
Letapisiec Niestar moh i zhuścić farby.

Ale, jak by tam ni było, hety dzień možna ličyć nie tolki Dniom uschodniesłavianskaj intehracyi, ale i Dniom uschodniesłavianskaj dypłamatyi, i Dniom marskoha desantu, kali zaŭhodna.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?