Čatyry hady tamu pačało tranślacyju svaich prahramaŭ telebačańnie «Biełsat» — biełaruskamoŭny kanał, stvorany Polskim telebačańniem.

Z nahody čatyrochhodździa kanała adbyłasia admysłovaja kanfierencyja, na jakoj byli padviedzienyja vyniki pracy za hety čas dy ahučanyja płany raźvićcia «Biełsata».

U sakaviku 2012 hoda zamiest asobnych vydańniaŭ navinaŭ «Biełsat» płanuje zapuścić infarmacyjna-publicystyčny błok.
«Ciaham 45–60 chvilinaŭ kožny hladač, jaki ŭviečary ŭklučyć «Biełsat», atrymaje poŭnuju infarmacyju pra situacyju ŭ Biełarusi dy śviecie. Hledačy zmohuć zadavać pytańni ŭ žyvym efiry jak žurnalistam, hetak i ekśpiertam, jakija vystupiać u efiry», — raspavioŭ kiraŭnik redakcyi navinaŭ Alaksiej Dzikavicki.

«Ale «Biełsat» — heta nie tolki toje, što my bačym na ekranie. Ciaham čatyroch hadoŭ «Biełsat» vykonvaje važnuju kulturatvorčuju rolu, — padkreślivaje dyrektarka kanała Ahnieška Ramašeŭskaja-Huzy. — 

Telekanał staŭsia važnym instytutam u hramadskim žyćci Biełarusi dy ŭ polska-biełaruskich adnosinach. Za kožnaju prahramaju ci filmam stajać jahonyja tvorcy, biełaruskaje niezaležnaje asiarodździe, i «Biełsat» abjadnoŭvaje hetych ludziej».

«Biełsat» finansujecca Polščam, a taksama častkova Šviecyjaj, Niderłandami, abjadnańniem krain Skandynavii Paŭnočnaja rada. «Ale niahledziačy na padtrymku, štohod «Biełsatu» brakuje finansavańnia, — narakaje Ramašeŭskaja-Huzy. — Zaklikaju našych dabračyncaŭ padtrymać kanał, kab my mahli ŭ 2012 h. razam z našymi hledačami adznačyć piacihodździe», — dadała dyrektarka «Biełsatu».

Padčas kanferencyi adbyłosia tradycyjnaje ŭznaharodžvańnie statuetkaju «Siabar «Biełsata». Sioleta ŭznaharodu atrymała pasolstva Karaleŭstva Niderłandaŭ.

Pavodle źviestak apytańnia, jakoje cytavali kiraŭniki «Biełsata», 87% hledačoŭ kanała daviarajuć jamu.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?