Mienš čym u 60 Kupała vyhladaŭ źniščanym, złomlenym čałaviekam.

Mienš čym u 60 Kupała vyhladaŭ źniščanym, złomlenym čałaviekam.

Tolki ŭ Kurapatach spačyvajuć dziasiatki tysiač achviar savieckaha teroru. Fota Siarhieja Hudzilina.

Tolki ŭ Kurapatach spačyvajuć dziasiatki tysiač achviar savieckaha teroru. Fota Siarhieja Hudzilina.

Biblijatekarki ŭ adździele pieryjadyčnych vydańniaŭ Nacyjanalnaj biblijateki ździŭlenyja: vialiki popyt na «Źviazdu» za 1937 hod.

Daviałosia patłumačyć, što 75 hadoŭ tamu z pracesu «paralelnaha antysavieckaha trackisckaha centru» pačaŭsia Vialiki Teror.

Na łavu padsudnych sieli 17 čałaviek.

Hałoŭnymi fihurantami byli viadomyja balšaviki Jury Piatakoŭ, Karł Radek, Ryhor Sakolnikaŭ, Leanid Sierabrakoŭ i Mikałaj Murałaŭ. Trynaccaci padsudnym Vajskovaja kalehija Viarchoŭnaha suda SSSR vyniesła śmiarotny prysud, try čałavieki (u tym liku Radek i Sakolnikaŭ) atrymali pa 10 hadoŭ, adzin — 8 hadoŭ turmy. Piatakova rasstralajuć 30 studzienia (pavodle inšych źviestak, 1 lutaha), Sierabrakova i Murałava — 1 lutaha 1937.

Praz dva hady Radeka i Sakolnikava zabili ŭ turmie, pavodle aficyjnaj viersii, sukamierniki.

Kamisija, stvoranaja pry Mikitu Chruščovu, vyśvietliła, što nasamreč ich zabili enkavedysty, a zakazčykam zabojstva byŭ Iosif Stalin.

Razhladu spravy «paralelnaha antysavieckaha trackisckaha centru», jak zaŭsiody ŭ takich vypadkach, papiaredničaŭ pieradavy artykuł haziety «Pravda». Pisaŭ jaho, jak praviła, sam hienieralny sakratar.

Pieradavy artykuł «Trackisckija špijony, dyviersanty, zdradniki Radzimy» źjaviŭsia ŭ «Pravdie» 21 studzienia — u dzień śmierci Uładzimira Lenina, a 23 studzienia ŭ Maskvie pačaŭsia hučny praces.

I ŭ toj samy dzień pieradavy artykuł «Pravdy» ŭ pierakładzie na biełaruskuju nadrukavała «Źviazda».

Kali chto nie viedaje, jak u SSSR pravodzilisia palityčnyja kampanii (a palityčny sudovy praces — taksama kampanija), tłumaču, što na staronkach kožnaj haziety ŭ padtrymku pryniataha ci mahčymaha rašeńnia ŭładaŭ pavinien byŭ prahučać hołas usich sacyjalnych hrupaŭ: rabočych, kałhaśnikaŭ, čyrvonaarmiejcaŭ, intelihiencyi (a siarod intelihientaŭ — u pieršy čarod hałasy navukoŭcaŭ, piśmieńnikaŭ i artystaŭ).

Pakolki

ŭ numary «Źviazdy» za 24 studzienia miesca dla «hołasu savieckaha naroda» nie chapiła (drukavałasia abvinavaŭčaje zaklučeńnie), a 25 studzienia hazieta nie vychodziła, hety hołas prarezaŭsia ŭ haziecie tolki 26-ha.

«Nianaviść i abureńnie» — tak nazyvaŭsia repartaž 2-tysiačnaha mitynhu na mienskaj (jašče mienskaj) šviejnaj fabrycy «Kastryčnik». U numary možna ŭbačyć taksama zdymak ź mitynhu na mienskim zavodzie imia Varašyłava. U tyja dni jakraz prachodziła siesija Akademii navuk BSSR. Repartaž ź siesii nazyvaŭsia «Hnieŭ i abureńnie». Pierakazaŭšy vystupleńni akademikaŭ Ivana Surty i Siamiona Valfsona, karespandent «Źviazdy» pracytavaŭ rezalucyju, pryniatuju vučonymi mužami. Sens dakumienta — u dvuch skazach: «Siesija adnadušna patrabuje rasstrełu ŭsioj hetaj bandy fašystaŭ. (…) Niachaj žyvie naš mudry pravadyr i nastaŭnik vialiki Stalin!».

U svaich intencyjach vučonyja mužy BSSR nie byli samotnyja. 27 studzienia ŭ «Źviaździe» źjaviŭsia pierakład zvarotu rasijskich akademikaŭ i prafiesaraŭ pad nazvaj «My patrabujem biaźlitasnaj raspravy z podłymi zdradnikami našaj vialikaj Radzimie» (!).

Tut źviartaje ŭvahu na siabie słova «raspravy». Chacieli akademiki ci nie, ale jany napisali, što ŭ Maskvie sapraŭdy adbyvajecca rasprava.

27 studzienia vykazalisia narešcie i inžyniery čałaviečych dušaŭ — piśmieńniki. «Adzin prysud — rasstreł» — zahałovak dopisu Andreja Aleksandroviča.

«Pad savieckim soncam niama i nie budzie miesca zdradnikam», — čytajem u zahałoŭku dopisu Jakuba Kołasa.

Voś ja napisaŭ, što vykazalisia inžyniery čałaviečych dušaŭ. Ale ž heta bolš datyčyć A. Aleksandroviča. 29 studzienia jon vystupić u «Źviaździe» i ź vieršam «Usich — da adnaho», u jakim byli j takija radki:

Nijakaj litaści bandytam nie damo!
.............................
Nijakaj litaści! Usich da adnaho!
Čarha za Trockim! Dojdzie j da jaho!

Zdahadvaŭsia paet pra finalnuju metu Stalina. Zrešty, i svoj aryšt jon pradčuvaŭ.

Ale pra heta inšym razam. Dla nas bolš važna, što z dopisam vystupiŭ i Janka Kupała.

Apublikavany 27 studzienia, dopis Janki Kupały mieŭ zahałovak «Vorahi narodaŭ pavinny być razdaŭleny!»

Taki zahałovak dadzieny jamu i ŭ «Čyrvonaj źmienie». A ŭ 8-m tomie Poŭnaha zboru tvoraŭ jon maje zahałovak «Vorahi narodaŭ pavinny być źniščany». I drukujecca pavodle «LiMa» za 28 studzienia. Pierakłady ž hetaha dopisu nadrukavanyja ŭ haziecie «Rabočij» pad zahałoŭkam «Śmierť iźmieńnikam Rodiny», a ŭ maskoŭskaj «Litieraturnoj hazietie» — «Proklaty navieki». Kamientatary 8-ha toma nie ŭličvajuć źviazdoŭskuju publikacyju, a adroźnieńni ŭ zahałoŭkach tłumačać advolnym abychodžańniem z kupałaŭskim tekstam u redakcyjach haziet.

A ci pisaŭ Kupała hety tekst?

Jašče ŭ 1973 hodzie pavajenny premjer-ministr BNR Aŭhien Kałubovič, jaki viedaŭ paeta asabista, papiaredžvaŭ: «…treba budzie ŭ budučyni być aściarožnym z publicystykaj Janki Kupały. U tyja zmročnyja hady jon moh padpisać tekst, jaki nie tolki nie vykazvaŭ jahonych pahladaŭ, ale navat i nie byŭ čytany im». A moh paet i nie padpisvać apublikavany pad jahonym imiem tekst. U hetym pierakanaŭ mianie Vital Skałaban.

Archivist pakazaŭ mnie tekst Kupały, «adstukany» na mašyncy staršyni Sajuza savieckich piśmieńnikaŭ BSSR Michasia Klimkoviča i jahonaju ž rukoju papraŭleny.

Što tekst, apublikavany 27 studzienia 1937 hoda, Kupała nie pisaŭ, ja bolš čym upeŭnieny.

Ja ŭžo pakazaŭ, što «praletarski paet» Andrej Aleksandrovič nie abmiežavaŭsia dopisam u «Źviazdu». Natchniŭsia jon i na vierš. A voś Kupału, čyjho dopisu było ŭładzie było małavata, na vierš, padobna na toje, natchnili. Havorka — pra sumnaviadomy tvor «Mała ich paviesić…»

28 studzienia «Źviazda» apublikavała rezalucyju ahulnaha schodu Sajuza piśmieńnikaŭ (na jakim, viadoma ž, Kupała nie moh nie prysutničać).

29 studzienia vyniesieny prysud «siabram» «paralelnaha antysavieckaha trackisckaha centru». 30-ha «Źviazda» vystupiła ź pieradavym artykułam «Hadzina razdaŭlena» i apublikavała pierakład prysudu. 31 studzienia ŭsiu treciuju pałasu hazieta addała na materyjały pad šapkaj «Vola savieckaha naroda vykanana». 1 lutaha hazieta nie vychodziła. Uranku taho ž čysła asudžanych na śmierć balšavikoŭ byłyja tavaryšy pa partyi rasstralali. 2 lutaha «Źviazda» addała materyjałam pad šapkaj «Vola savieckaha naroda vykanana» tolki častku 3-j pałasy, a na nastupny dzień źmiaściła adno čatyry teksty i na hetym kampaniju skončyła.

Vierš Kupały «Mała ich paviesić…» byŭ źmieščany jakraz u apošniaj padborcy — 3 lutaha. Praź piać dzion paśla vyniasieńnia prysudu i praz dva dni paśla rasstrełu asudžanych.

Niechta (nie pamiataju, chto) vusna, a paźniej Piotra Sadoŭski piśmova paviedamiŭ mnie, što

Kupałava plamieńnica Jadviha Ramanoŭskaja apaviadała, jak paeta prymušali napisać hety vierš: pahražali, što kali jon nie napiša, dyk aryštujuć Jakuba Kołasa i skažuć jamu, što aryšt učynieny na asnovie jahonych, Kupałavych, pakazańniaŭ.

Vieryć ci nie vieryć Kupałavaj plamieńnicy — kožny vyrašaje sam, ale

treba, musić, zhadzicca, što zaklik «mała ich paviesić» 3 lutaha byŭ užo nieaktualny, zapoźnieny.

Hety zaklik byŭ nieaktualny i tamu, što vierš datavany 29 studzienia, a heta dzień, kali vynieśli prysud.

Paŭstaje pytańnie: čamu vierš nie apublikavali 30 i 31 studzienia abo 2 lutaha? Adkazu niama. Niaŭžo «Źviazda» atrymała jaho tolki 2 lutaha? Kali tak, paŭstaje treciaje pytańnie: ci sapraŭdnaja data pad vieršam? I jašče pytańni: ci nie napisaŭ Kupała hety vierš sapraŭdy pad prymusam i ci nie pastaviŭ pad im zadniaje čysło?

Što Kupała pisaŭ vierš biez natchnieńnia i impetu, padkazvaje toje, što

praz hod, kali buduć sudzić za «pravatrackiscki błok» Mikałaja Bucharyna dy inšych, na padstrachoŭku mabilizujuć Jakuba Kołasa. I jon napiša vierš «Ačyścić radzimu ad hnojnaj zarazy».

Tak sistema teroru prymušała ludziej demanstravać svaju «padtrymku». Kab paśla pieramałoć i tych, što padtrymali.

* * *

Da pracesu nad bandaj trackistaŭ-dyviersantaŭ

Mała ich paviesić
Na suchoj asinie,
Bo navat asina
Ad siabie adkinie.

Dzierava adkinie,
Dzierava suchoje,
Siabie nie spahanić
Poskudździu takoju.

Pradavali niemcu,
Niemcu dy japoncu
Našuju radzimu,
Doli našaj sonca.

Piatakoŭ i Radek,
Trocki — ŭsia arava —
Chlobali, zładziuhi,
Z adnoj miski stravu.

Stravu, što im Hitler
Varyŭ smačna, łasa,
Stravu, što mikada
Zapraŭlaŭ zakrasaj.

Handlary ajčynaj
Pa čužym zakazu…
Vyniščyć daščentu
Hetuju zarazu!

*

Urazdrob, ahułam
Nami handlavali —
Pa canie dastupnaj,
Pa canie kryvavaj.

Dynamit i porach
Zapuskali ŭ dzieła, —
Na šmatki chaj rviecca
Narodnaje cieła!

Płača horka ŭdoŭka,
Płača horka maci
Pa zabitym mužu,
Spalenym dziciaci.

Śpicie vy, niavinna
Zhinuŭšy, achviary!
Pakarajem kataŭ
Samaj lutaj karaj!

*

Piatakoŭ i Trocki,
Murałaŭ i Radek
Pakinuć chacieli
Carski nam paradak.

Nie vam, intervienty,
Špiehi, dyviersanty,
Na prystani našy
Vypuskać desanty.

Nie vam kraj saviecki
Źniščyć, kryvapiŭcy…
U našych čekistaŭ
Zorkija zranicy!

*

Šestoŭ, Liŭšyc, Radek,
Piatakoŭ, Murałaŭ, —
Rastaptać, jak hnidaŭ,
Vas, źviarjo, zamała!

Niachaj ža ŭ ziamli vam
Nie budzie spahady
Za vaša zładziejstva,
Za vašyja zdrady.

Chaj kałom mahiła
Dla vas, złydni, budzie,
Kab hetaj mahiły
Curalisia ludzi!

Kab hukali sovy
Pa-nad vami, psami,
Kości raściahali
Hruhany z vaŭkami!

*

Čuj, narod saviecki,
Čuj, maja radzima!
Svajoj doli, voli,
Čuj, nie addadzim my!

Budzieš vieki žyci,
Ziamielka savietaŭ,
Na radaść, na ščaście
Pracoŭnamu śvietu.

Vorahaŭ źništožyš,
Chatnich i zamiežnych,
Soncam apraniešsia,
Jak tabie naležna.

My idziem napierad
Pieramožna, ŭ soncy…
Hladzić jano jarka
U našyja akoncy.

Zasiavać my sami
Budziem našy nivy,
Źbirać sami budziem
Uradžaj ščaślivy.

Chaj pad soncam znajuć,
Čym my siońnia stali…
My padstavim hrudzi
Za ciabie, naš Stalin!

Minsk. 29 studzienia 1937 h.

Ad redaktara. Janka Kupała napisaŭ hety vierš maralna złomlenym, paśla taho, jak nad im samim navisła pahroza źniščeńnia savietami. Jon jašče nie viedaŭ, što pik ludabojstva nastupić paźniej: kali na pačatku 1937-ha sudzili asobnych «kiraŭnikoŭ zmovy», vierš suprać jakich i zakazali paety, to pad vosień 1937 hoda budzie źniščana tatalna ŭsia elita biełaruskaj nacyi: ad ministraŭ da paetaŭ, u rytmie socień čałaviek u dzień, kab u paniavolenaj krainie nie zastałosia nikoha, zdolnaha ŭznačalić supraciŭleńnie. Anałahična dziejničali ŭ zavajavanych krainach nacysty.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?