PRA HETA
Ja.P.
Heta
nia Sprečka.
Kali ž nazyvaju,
to heta - prosta ŭkazańnie:
"Tut - Daskanałaść".
(Miesca Namioku.
Tym i Prysutnaje.
Ja zamaŭkaju.)
"Boh"?
Heta cytata: z Boha.
1981
POŹNIAJE ADĆVITAŃNIE ŠYPŠYNY
pomnić nibyta duša pra paboi
dy ačyščajučysia - pramianicca
rany sama aśviačaje zachoŭvajučy siabie
u akrapleńni - usia!
o heta pavietra - biaźludnaści!.. -
(ci pamior
niechta
kaho i nia pomniu:
voś i badziacca! nikomu
kab - niby vinavaty - ni słova)
1982
❏
DOŬHA: U ŠOŁACHI-J-ŠORHATY
Znoŭ - pamiaci Paŭla Celana
Šołachi, šorhaty. Jak skavyšy pa chałodnaj śpižarni i syplecca dzieści muka. Ci - skałanaje sałomu ŭ pakinutym usimi padvorku. Šorhat, - niby naradžeńnie jakojści krainy.
"Być - myššu", - kazaŭ toj paet. Być - myššu. Hałovakružeńnie i zapamaroka. Paśla havaryli, što jad. Napałovu palak. Napało-o-o… Byccam za šołacham šataŭ - parez. Z bojni. I schavanaja ŭ šorhacie kroŭ. Chacia b - čałavieka-adzieža. Adzina, adzina, - u vadkaści mukaŭ.
A, re-be, ty z usiaho - i takoha, i hetkaha - byŭ taki adnarodny, - brud, parvanaja kniha i kroŭ, - o, amal što Prazrystaść, - zimovy vuličny taniec, dziravaja śvitka, čałavieka-sumioty (paŭsiul bo žabracki pot, - navat u sałomie: tam - na viatry, i ŭ rassypanaj žmieńcy muki).
Žyćcio, rebe.
A potym, - tut. Hety tvar… - usioabdymny. Byccam chodziš pa horadzie, i paŭsiul - "majo", kožny kut. Hałavakružna. Paśla - zapamaroka. Nu, chacia b voś, - sad (usio heta - tvar i ŭ tvary): vyplesnuŭsia - niedasiažnaściu. Skočyŭ naŭpopiać, bol - jak ad škła. I - nia ŭciś-nieś-sia. "Sad - jak sad". Byccam - modny matyŭ. Biaz dna. I - pobač.
I jak ža takoje dziejecca ŭ hołasie: chavajecca niejkaje dno. I navat razmaŭlajem - słovami? Viecier. Biaz dna. Nie nazavieš navat - znakami.
A hety, z Vuhorščyny. Prosta - brackaja mahiła i ŭsio. Vykapali - z usimi razam (bo heta ž najvažniejšaje) - u śviatło Dnia, i prosta - voś, Radzima. Vyrašeńnie pytańnia. Z usimi razam (heta najvažniejšaje).
"Boh" - chibny vyraz. Jość tolki: "A Boh?" Na viaki viakoŭ.
Potym - hetyja vypravy. Ka-tań-ni. Pa ŭznaharody. Pramovy. Usio słušna. U słavu. I ŭsio - byccam: pa-pavietry! I byccam pa niebie hu-la-je: bol-mova, - samotna, - dla nieba. Pusta. Padochnieš, - ściśnieśsia - adno bolem. Mova? - Viecier Suśvietu.
O, jak usio prosta. Heta - takoje "prosta", što ŭ movie - nia budzie. (Možna pasprabavać. Adrazu vystupić - reč. "Prostaje", - takaja Svaboda, - dla paraŭnańnia: rozum uvioŭ raspad.)
Zapamaroka. Prosta, hałavakružna.
O, šołachi, šaty maje. Sałoma. Śmieć-ć-cie. O, šorhat, skura maja. Ja-radzima, ja-takaja-adzieža-i-płoć. Z šołacham-skuraj.
Zapamaroka.
Chaj nichto nie kryčyć. To bok. Nia ja ž. "Ja" - lipkaje. Jość štości inšaje (za - šołacham. Za hetym šorhatam).
I ŭ vadzie hulaje zrok hetaha francuza. Padli-i-i-ina. Što heta, - sutnaść? - šaty? A-dzin-stva.
Zabudź. O, kali ž. Zabudź. I - pačynajecca čyścinia.
I.
Zapamaroka. Z usim brudam - mukaŭ.
Biez - uspłyćcia.
Nie-Bapteme.
Nie-je.
1991
Pierakłaŭ z rasiejskaj Andrej Chadanovič