«My ŭsie adnolkavyja, u nas va ŭsich adnolkavyja patreby, mahčymaści i pravy, i ja liču, što asnoŭnaj zadačaj luboj dziaržavy źjaŭlajecca abarona ŭsich pravoŭ i svabod hramadzian», — zajaviŭ eks-salist narviežskaha hurtu a-ha Morten Charkiet na pres-kanfierencyi ŭ Minsku 25 krasavika. Viečaram 25 krasavika ŭ staličnym Pałacy sportu jon vystupiŭ ź pieršym paśla raspadu hurtu solnym kancertam, vykanaŭšy pieśni z repiertuaru a-ha i svajho novaha alboma Out of my hands («Z maich ruk»).

«Nielha skazać, što macniejšaje — muzyka ci palityka, bo heta roznyja rečy.

Ale adno ja viedaju dakładna: i palityka, i muzyka zaklikany da baraćby, da prasoŭvańnia raŭnapraŭja. Vielmi važna taksama vykanańnie norm unutry dziaržavy, chacia heta ŭsio supiarečlivyja i składanyja rečy»,
— skazaŭ Charkiet. Jon taksama adznačyŭ, što pryroda źjaŭlajecca vielizarnym bankam, dzie zachoŭvajucca niepachisnyja kaštoŭnaści čałavieka. «Jość šmat bankaŭ, ale jany niesapraŭdnyja, i ŭ ich zachoŭvajucca niesapraŭdnyja kaštoŭnaści. Ja vielmi rady, što my havorym ab hetym ciapier, a nie viečaram. Siońnia viečaram my budziem słuchać muzyku», — skazaŭ śpiavak.

Charkiet prybyŭ na pres-kanfierencyju bolš čym z hadzinnym spaźnieńniem z-za zatrymki ŭ minskim aeraporcie. «Nie viedaju, čamu my tak doŭha čakali, ale stavilisia da nas vielmi dobra, sustreča była radasnaj. Mahčyma, treba pierahledzieć niejkija pytańni ź vizami, ale ja nie viedaju», — skazaŭ salist.

Charkiet adznačyŭ, što mnohija jaho paraŭnoŭvajuć z kazačnymi hierojami, naprykład ź Piteram Penam, ale jon realnaja asoba i ramantyčnaść — tolki adna z prajaŭ jaho natury. «Ramantyčnaść — davoli supiarečlivaja reč. Možna być ramantyčnym i ŭ toj ža čas žorstkim. Usio zaležyć ad čałavieka», — padkreśliŭ muzykant. Charkiet ličyć, što ŭ ludziej, u tym liku ŭ jaho, patencyjał našmat bolšy, čym jany dumajuć. «Šmat zaležyć ad abstavinaŭ. Kali mnie nieabchodna štości abaranić, ja budu ahresiŭny i žorstki», — skazaŭ jon.

Nazva novaha alboma Out of my hands, pavodle słoŭ Charkieta, aznačaje nie stratu, a stvareńnie im čahości svaimi rukami. «U mianie jość adnajmiennaja pieśnia, jakaja pryśviečana žyćciu i śmierci. Heta tyčycca ŭsich nas. Vy pavinny pačuć hetuju pieśniu i tady ŭsio zrazumiejecie», — skazaŭ śpiavak.

Narviežac adznačyŭ, što nie viedaje, ź jakoj muzykaj možna asacyjavać Minsk. «Ja čuŭ tuju-siuju ruskuju muzyku i nie dumaju, što jana vam padychodzić… Ja nie staŭlu za metu vyvučać muzyku krain, u jakija ja jezdžu. Maja meta — tvaryć i vystupać», — padkreśliŭ skandynaŭ.

Charkiet koratka adkazaŭ na pytańnie, što jon dumaje ab narviežskim teraryście Andersie Brejviku,
jaki rasstralaŭ letam minułaha hoda 77 čałaviek: «My ŭsie praciahvajem smutkavać. My sprabujem zrazumieć, jak heta naohuł mahło adbycca i čamu kraina akazałasia niepadrychtavanaj da takich padziej».
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?