Padsudnyja byli pryznany vinavatymi ŭ pravaparušeńni, praduhledžanym art. 23.34 Kodeksa ab administracyjnych pravaparušeńniach (parušeńnie paradku arhanizacyi abo praviadzieńnia masavaha mierapryjemstva abo pikietavańnia).

Jak paviedamlałasia, u pieršaj pałovie dnia redaktar haziety «Hłos z-nad Niemna» Hražyna Šałkievič była pryhavorana da štrafu ŭ 50 bazavych vieličyń (5 młn. rubloŭ), piensijanierka Stanisłava Cyvunčyk — u 20 bazavych vieličyń (2 młn. rubloŭ).

Paśla abiedu asudžana piensijanierka, invalid druhoj hrupy Chienryka Šałkoŭska na 17 bazavych vieličyń (1 młn. 700 tys. rubloŭ). Vital Ždanovič aštrafavany na 20 bazavych vieličyń (2 młn. rubloŭ). Irena Mikłaš atrymała štraf u 15 bazavych vieličyń (1 młn. 500 tys. rubloŭ). Apieratar Julija Kalada aštrafavana na 25 bazavych vieličyń (2 młn. 500 tys. rubloŭ), a Piotr Kabała — na 23 bazavyja vieličyni (2 młn. 300 tys. rubloŭ).

Jak adznačyŭ staršynia hałoŭnaj rady niefarmalnaha Sajuza palakaŭ na Biełarusi Andrej Pačobut,

7 červienia praciahniecca sud nad hramadskim aktyvistam Eduardam Dmuchoŭskim pa anałahičnym abvinavačańni. Jon byŭ pieraniesieny, bo sudździa zapatrabavaŭ ź milicyi videamateryjały pikieta.

***

Nahadajem, 1 červienia padčas niesankcyjanavanaha pikieta ŭ abaronu polskaj škoły kala budynka Hrodzienskaha abłvykankama było zatrymana kala 20 čałaviek, u tym liku niekalki žurnalistaŭ. Padstavaj dla praviadzieńnia akcyi stała zaniepakojenaść płanami stvareńnia ruskamoŭnych kłasaŭ u hrodzienskaj škole № 36 z polskaj movaj navučańnia.

Kala dvuch tydniaŭ tamu pasolstva Polščy ŭ Minsku nakiravała biełaruskim uładam adpaviednuju notu, u jakoj nahadała ab padpisanym ź biełaruskimi partniorami pahadnieńni, jakoje harantuje, što škoła № 36 u Hrodnie pavinna zastavacca polskamoŭnaj, bo jaje budaŭnictva poŭnaściu finansavałasia polskimi ŭładami. Suprać uviadzieńnia ŭ hetaj škole ruskamoŭnych kłasaŭ taksama vystupajuć mnohija baćki vučniaŭ. Jany padpisali pietycyju, u jakoj vykazana zaniepakojenaść tym, što biełaruskija ŭłady imknucca takim čynam vycisnuć polskamoŭnaje navučańnie.

Načalnik adździeła adukacyi Leninskaha rajona Hrodna Siarhiej Łamieka zajaviŭ BiełaPAN, što nichto nie razhladaje pytańnie ab źmienie statusu siaredniaj škoły № 36 Hrodna z polskaj movaj navučańnia. Abmiarkoŭvajecca pytańnie ab mahčymaści raźmiaščeńnia na bazie hetaj ustanovy adukacyi dvuch kłasaŭ susiedniaj škoły, jakaja pracuje ŭ režymie pierahruzki. Łamieka padkreśliŭ, što razmova idzie mienavita ab arendzie dvuch vučebnych pamiaškańniaŭ u škole № 36.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?