Padčas łondanskaha fiestyvalu Lift, na jakim «Svabodny teatr» staviŭ śpiektakl «Minsk 2011», adbyŭsia skandał. Jak paviedamiŭ u svaim błohu režysior Svabodnaha teatra Uładzimir Ščerbań, nieviadomy mužyčyna ciaham usiaho śpiektakla kamientavaŭ jaho słovami «heta chłuśnia».

«Heta prahučała ŭ toj momant, kali Dzianis Tarasienka raspaviadaje, jak jamu amapaŭcy złamali rebry na Čarnobylskim šlachu. Pryčym nie prosta raspaviadaje, a navat pakazvaje. I raptam — HETA CHŁUŚNIA!

Viadoma, my krychu rassłabilisia ŭ Brytanii i krychu zabylisia ab pravakacyjach na śpiektaklach. Tym bolš, taki dzień — 40 krytykaŭ i žurnalistaŭ u zale. Dzianis uziaŭ nievialikuju paŭzu i prosta skazaŭ: — „Heta nie chłuśnia“ — I dalej praciahnuŭ śpiektakl…»

A ŭ samym kancy,

kali akciory vyjšli na pakłon, jon sfatahrafavaŭ kožnaha ź ich, a paśla źviarnuŭsia da zały z pramovaj, u jakoj nazvaŭ kalektyŭ teatra «niesapraŭdnymi biełarusami»,
«prapłačanymi». Paśla čaho demanstratyŭna syšoŭ.

Pakolki aktyŭnaść mužčyny pryciahnuła ŭvahu pamočnikaŭ režysioraŭ jašče padčas samoha śpiektakla, to padčas vychadu na pakłon jahonuju reakcyju było vyrašana źniać na videa.

Paśla

źjaviłasia infarmacyja, što mužčyna prynios z saboj skrynku z syrymi jajkami i čakaŭ akcioraŭ u viestybiuli
teatra, adnak achova paśpieła adabrać ich i prymusiła pravakatara vydalić usie zdymki.

Jak sami akciory, tak i hledačy zaŭvažajuć, što vystup pravakatara dobra «ŭpisaŭsia» ŭ kanvu śpiektakla i krytyki navat prapanavali ŭstavić jahony manałoh u pastanoŭku.

Kim moh być hety čałaviek?

Dla pravakatara-profi jahonyja dziejańni vyhladajuć trochi dziŭna — nadta naiŭna zbudavanaja sama pravakacyja.
I epizod ź jajkami vyhladaje dziŭna — dla biełarusaŭ nie charakterna nastolki mocna vykazvać pačućci navat na Radzimie, što ŭžo kazać pra Łondan. Ale kali pahladzieć na vypadak jak na pijar-chod, to, varta skazać, što atrymałasia ŭdała i aŭtarskaja zadumka spracavała idealna jak u tvorčym, tak i ŭ rekłamnym płanie.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?