Zachapleńnie vinahradarstvam u Mikałaja Amielčuka pačałosia 17 hadoŭ tamu, kali žonka pryniesła ad znajomych sadžaniec. Ciapier mužčyna prafiesijna zajmajecca raźviadzieńniem vinahradu, i na svaich 23 sotkach jon vyroščvaje bolš za 70 hatunkaŭ.

— Pačaŭ z «aloški», — tak łaskava Mikałaj Mikałajevič nazyvaje hatunak vinahradu «alošańkaŭ», jaki źjaviŭsia pieršym na jaho nadziele. — Heta samy pieršy naš vinahrad. Hety kust pładanosić da hetaha času.

Mikałaj Amialčuk kaža, što tolki apošnich hadoŭ dziesiać surjozna hetaj spravaj zajmajecca:

— Raniej ja ničoha nie viedaŭ pra vinahrad, pra toje, jak jaho dahladać, jak razvodzić. Viedy pryjšli z časam, paśla mnostva pračytanaj litaratury pra vinahradarstvie, paśla niepasrednaj pracy nad vyroščvańniem vinahradu. Mnohija knihi i časopisy, jakija traplalisia mnie na vočy, napisany składanaj navukovaj movaj, nie ŭsio ŭ hetych knihach było zrazumieła. Tamu ja šukaŭ toje, dzie napisana praściej i lahčej dla razumieńnia niedaśviedčanamu ŭ vinahradarstvie čałavieku. Pieršaj takoj knihaj stała kniha «Razumny vinahradnik dla siabie» navukoŭca-ahranoma, sadoŭnika-prafiesijanała Mikałaja Kurdziumova. Mienavita z takoj litaratury raju pačynać kožnamu, chto vyrašyŭ pasadzić u siabie vinahrad i nie viedaje, jak jaho dahladać. Dy i ŭ internecie ciapier šmat roznych sadavodčych sajtaŭ, dzie možna nie tolki pračytać, ale i pahladzieć, što i jak rabić ź vinahradam na ŭčastku.

Na prysiadzibnym učastku Mikałaja Amielčuka raście 74 hatunki vinahradu, usiaho kala sotni kustoŭ. Nie adzin vinahrad tut raście: vyroščvajuć u harodzie Amielčuki i bulbu, i buraki, i pamidory i inšuju harodninu.

— Kali abdumana padychodzić da spravy, to na hetaj ziamli možna kala 200—300 kustoŭ vinahradu pasadzić. Ale mnie treba jašče i harodninu sadžać. Tamu ŭsiu ziamlu pad vinahrad puścić nie mahu, — adznačaje vinahradar.

U ciaplicy rastuć asabliva ciepłalubivyja kusty vinahradu

U ciaplicy rastuć asabliva ciepłalubivyja kusty vinahradu

Z usich vinahradnych kustoŭ 32 rastuć u ciaplicy. Tut ža, jak kaža Mikałaj Mikałajevič, znachodzicca i «škołka» — hradka z maładymi sadžancami vinahradu.

«Škołki» ŭ ciaplicy vinahradara Mikałaja Amielčuka

«Škołki» ŭ ciaplicy vinahradara Mikałaja Amielčuka

Pieršy ŭradžaj vinahradu, kaža Mikałaj Mikałajevič, u hetym siezonie pačaŭ źbirać prykładna 20 lipienia. Adzin ź pieršych — hatunak «tason», darečy, adzin z samych lubimych hatunkaŭ Amielčuka. Da hłybokaj vosieni łasujecca siamja Amielčuka vinahradam, bo siarod kustoŭ i rannija hatunki, i paźniejšyja.

Mikałaj Mikałajevič pakazvaje svoj vinahrad i nazyvaje kožny z hatunkaŭ. Mnie, dyletantu ŭ takoj spravie, dziŭna: liście niekatorych hatunkaŭ na pieršy pohlad praktyčna adnolkavaje — jak tut adrazu vyznačyć? Ale čałavieku, jaki addaŭ lubimaj spravie nie adzin hod žyćcia, lohka nazvać z mnostva kustoŭ toj samy. Zialony, ružovy, śvietła-ružovy, sini pa kolery, kruhły, daŭhavaty, bujny i drobny pa formie — taki vinahrad raście ŭ Mikałaja Amielčuka.

«Ananasnaja», «ataman», «ataman paŭluk», «alošańkaŭ», «arkadzia ružovaja», «viktar», «dyksan», «žemčuh», «kadranka», «krasunia», «łancełot», «lijepajski burštyn», «pramianisty», «maryja mahdalina», «nadzieja azos», «novaje stahodździe zhtu», «pamiać dambkoŭskaj», «horad plevien», «padarunak zaparožža», «rusmaleta», «rašfor», «talisman», «cimur», «čarli» — niapoŭny pieralik hatunkaŭ vinahradu, jakija vyroščvaje ŭ siabie doma Mikałaj Amialčuk. Cikava toje, što vinahradar biespamyłkova na smak, nie bačačy jahadu, vyznačaje hatunak vinahradu.

Vinahrad u Mikałaja Mikałajeviča smačny

Vinahrad u Mikałaja Mikałajeviča smačny

Naprykład, z 15 kh hatunku «pamiać dambkoŭskaj» vychodzić 11 ł soku. A jašče z muskatnych hatunkaŭ vinahradar robić chatniaje vino. Usia siamja Amielčuka lubić vinahrad, u kožnaha jość svoj lubimy hatunak. Naprykład, žonka i syn Mikałaja Mikałajeviča lubiać «alošańku», dačka — «krasuniu» i «tason», a ciešča nie ŭpuskaje mahčymaści pałasavacca ŭsimi hatunkami vinahradu.

— Ź vinahradam krychu lahčej, čym ź jabłyniami. Vyrasła łaza, z łazy — atožyłak, a ź jaho na nastupny hod — vinahrad. Tolki tut užo nie treba škadavać ni parastki, ni płady. Słabyja treba vydalać. Tady i ŭradžaj dobry budzie, — kaža vinahradar. — Na treci hod ad čatyroch da šaści hronak śpieje. Naprykład, hatunak «viktar» užo na druhi hod daŭ uradžaj. Na im było dzieviać hronak, bolšuju častku ja vydaliŭ i pakinuŭ usiaho try. Dyk vaha adnoj hronki była prykładna dva kiłahramy.

U poŭnuju siłu vinahradny kust uvachodzić zvyčajna hadoŭ tak praź piać-šeść. U amatarskim vinahradarstvie jahad možna kala 20—30 kh z kusta źbirać.

Mikałaj Amialčuk kaža, što ŭ nas tut niama tradycyi vinahradarstva. Dy i ziamla nie zusim prydatnaja dla jaho. Vinahrad hinie, kali choładna, tamu treba ŭmieć dahledzieć jaho svoječasova. Kali drenna vyśpiavaje, to treba apracoŭvać. Na zimu kusty vinahrada treba abrezać, prychilić da ziamli, atulić. Taksama pierad zimoj pad kožny kust vinahradu dobra vylić 50—100 litraŭ vady ŭ zaležnaści ad kusta. Abiezzaražvalnuju apracoŭku na zimu taksama dobra zrabić. Možna vykarystoŭvać miedny kuparvas (da 500 hram raźvieści na 10 litraŭ). Uviesnu taksama treba apracavać kust. Adzin raz zrabić heta da ćvicieńnia, kali źjaŭlajucca pieršyja pupyški, druhi raz — paśla ćvicieńnia. Uviesnu dla lepšaha rostu možna vykarystoŭvać azot, letam dla nadańnia cukrystaści, prysmaku jahadam — fosfar i kalij, vosieńniu dobra padkarmić kust popiełam abo siernakisłym kalijem.

— Imknusia jak maha mienš vykarystoŭvać preparaty dla rostu vinahradu, dla lepšaha ŭradžaju — samomu potym usio heta jeści. Dyk navošta ŭ pahoni za dobrym uradžajem psavać svoj arhanizm? Bo i biez hetaha možna vyraścić vydatny vinahrad, — uśmichajecca i razvodzić rukami Mikałaj Amialčuk.

Mikałaj Amialčuk hatovy kožnamu dać słušnuju paradu pa vinahradarstvie

Mikałaj Amialčuk hatovy kožnamu dać słušnuju paradu pa vinahradarstvie

Vinahrad dla pasadki na svaim učastku Mikałaj Mikałajevič kuplaŭ u znajomych, vypisvaŭ pa pošcie z hadavalnikaŭ, abmieńvaŭsia sadžancami ź inšymi vinahradarami. Niepryjemna, kali ŭ vyniku atrymlivaŭ nie toje, što kuplaŭ. Ale tym nie mienš ruk nie apuskaŭ — praciahvaŭ zajmacca lubimaj spravaj.

— Pakul svoj ułasny hatunak vinahradu nie vyvieŭ, ale dumki takija jość. Tut treba ŭsio dobra abdumać, raspłanavać: jak sadžać, ź jakim hatunkam pieraapylać i hetak dalej, — dadaŭ jon.

Mikałaj Amialčuk apošnija dva hady pačaŭ brać udzieł u vystavach, u tym liku i vinahradaraŭ, dzie jaho ŭradžaj siarod vinahradu takich ža, jak i jon, zachoplenych vinahradarstvam ludziej, hladzieŭsia hodna.

Vinahrad Mikałaja Amielčuka na vystavie ŭ Remli padčas rajonnych «Dažynak»

Vinahrad Mikałaja Amielčuka na vystavie ŭ Remli padčas rajonnych «Dažynak»

U Mikałaja Mikałajeviča na ŭčastku raście piersik i vielmi redki, nie zvykły dla našych klimatyčnych umoŭ, inžyr. Inžyr pładanosić, płady smačnyja.

Inžyr raście ŭ zaciššy, maje patrebu ŭ kłopacie i ciaple

Inžyr raście ŭ zaciššy, maje patrebu ŭ kłopacie i ciaple

Kali chto-niebudź choča bolš daviedacca pra vinahradarstva, moža naŭprost źviarnucca da Mikałaja Mikałajeviča. Pryvietny palašuk raskaža i padkaža ŭsio samaje važnaje ŭ vinahradarstvie, paraić, jaki hatunak vinahradu lepš vybrać pačatkoŭcu. Telefon Mikałaja Mikałajeviča: 8 (029) 5373780.

Mikałaj Amialčuk la arki ź vinahradu kala svajho doma ŭ Chorsku

Mikałaj Amialčuk la arki ź vinahradu kala svajho doma ŭ Chorsku

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?