Alaksandr Łukašenka ličyć, što rehijony Ukrainy varta nadzialić bolšaj samastojnaściu, a rašeńni ab ich statusie prymać paśla spynieńnia bajavych dziejańniaŭ.

Takoje mierkavańnie jon vykazaŭ u intervju viadučamu prahramy «Viesti v subbotu» na telekanale «Rasija 1» Siarhieju Brylovu.

«Ja słuchaŭ i Uładzimira Uładzimiraviča i Parašenku, šmat ź imi sustrakaŭsia, i my abmiarkoŭvali hetuju prablemu. Vy, rasiejcy, kažacie pra fiederalizacyju, tyja kažuć pra decentralizacyju, — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka. - Ja kažu: słuchajcie, davajcie raźbiaremsia — a jakaja tut roźnica? Nijakaj! Prosta ŭ naźvie!»

«Usio sychodzicca da taho, što rehijony Ukrainy pavinny atrymać bolšuju samastojnaść.

Jakuju? Treba sieści za stoł i damovicca, i ŭ kanstytucyi heta zamacavać. A jak abazvać — budzie decentralizacyja abo fiederalizacyija, abo aŭtanomiju niechta atrymaje - heta sprava 25.. ale pra heta potym kažuć, nie pad hrukat kananad, harmat i roŭ reaktyŭnych samalotaŭ», — miarkuje biełaruski lidar.

«Tamu ŭsio pytańnie ŭ tym, kab spynić bojniu. Kali heta ŭsio utvarajecca — žyćcio ŭsio rasstavić na svaje miescy», - dadaŭ kiraŭnik biełaruskaj dziaržavy.

«Kaliśct Barys Mikałajevič Jelcyn, pamiatajecie, skazaŭ: «Biarycie suvierenitetu, kolki chočacie». Nu i ŭsio nabralisia. I dzie siońnia hety suvierenitet u Rasii? Niama jaho. Bo žyćcio ŭsio heta adšlifavała, i rasijanie zrazumieli, što treba bližej ŭ hetym śviecie być adzin da adnaho. Sapraŭdy hetak ža budzie i va Ukrainie. Čaho siońnia čaplacca za niejkija farmuloŭki? u treci raz vam kažu: žyćci starych i dziaciej — heta najvialikšyja kaštoŭnaści, usio astatniaje ničoha nie značyć».

Alaksandr Łukašenka adznačyŭ, što hatovy ŭ hetym płanie rabić usio, što ŭ jaho paprosiać.

«A dla biełarusaŭ hałoŭnaje - kab było cicha, spakojna,

kab my jak z vami, tak i ź imi handlavali, abmieńvalisia pajezdkami, i kab biada hetaja nie pierasiahnuła naš paroh. Heta i Rasieju niepakoić, i Ukrainu», - skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?