U 2000 hodzie CRU apublikavała 70-staronkavy dakład ab tym, jak budzie vyhladać śviet u 2015-m. Telegraph paraŭnaŭ, nakolki analityki z Łenhli ŭdała zmahli pradkazać pieramieny vakoł nas.

«Mižnarodnyja stasunki ŭsio bolš zaležać ad vialikich i mahutnych arhanizacyj, a nie ŭradaŭ».

Vierdykt: Mahčyma praŭda. Choć časam ciažka pravieści adroźnieńnie pamiž niedziaržaŭnymi subjektami i dziaržaŭnymi strukturami. Ale ŭsio ž, pahladzicie na Isłamskuju dziaržavu (heta ŭpłyvovaja hrupoŭka terarystaŭ) ci na paŭnočnakarejskich chakieraŭ, jakija atakavali Sony.

«U pieryjad da 2015 hoda terarystyčnaja taktyka budzie stanavicca ŭsio bolš składanaj i nakiravanaj na dasiahnieńnie masavych achviaraŭ».

Vierdykt: Absalutna dakładna. Na žal, heta pradkazańnie spraŭdziłasia na praciahu nastupnych niekalkich miesiacaŭ.

«Irak i Iran buduć raspracoŭvać rakiety vialikaj dalnaści ŭ najbližejšaj budučyni. Iran […] moža vyprabavać zbroju takoha kłasu ŭžo ŭ nastupnym hodzie, a kryłatyja rakiety ŭ 2004-m».

Vierdykt: praŭda, ale biez pośpiechu. Iran, biezumoŭna, pracuje nad novym uzbrajeńniem, ale pakul pra vyprabavańni havorka nie viadziecca.

«Nasielnictva śvietu vyraście bolš jak na adzin miljard da 7,2 miljardaŭ».

Vierdykt: praŭda.

«Kitajskaja ekanomika budzie raści, abhonić Jeŭropu i stanie druhoj u śviecie pa vieličyni, ale ŭsio jašče zachavaje adstavańnie ad ZŠA».

Vierdykt: Amal praŭda. Pavodle niekatorych dadzienych, ekanomika Kitaja ŭžo ŭ ciapier bolšaja za ekanomiku ZŠA.

«ŚNID, hoład i praciahły ekanamičny i palityčny kryzis aznačaje, što nasielnictva ŭ mnohich [afrykanskich] krainach pačnie faktyčna źmianšacca».

Vierdykt: Niepraŭda. Nasielnictva Afryki vyrasła z 800 młn u 2000-m da 1,1 młrd u 2014 hodzie.

CRU rychtuje takija dakładny kožnyja čatyry hady. Samy apošni datyčyć 2030 hoda. Siarod inšaha, CRU prahnazuje lidarstva kitajskaj ekanomiki, stareńnie nasielnictva Ziamli (jakoje vyraście da 8,5 młrd), rost mihracyi. Taksama analityki čakajuć rost kolkaści haradoŭ-miehapolisaŭ, a taksama źjaŭleńnie mieha-rajonaŭ — ščylna nasielenych hrup haradoŭ, raźmieščanych na terytoryi adrazu niekalkich krainaŭ. Sama płošča haradoŭ da 2030 pavinna vyraści ŭtraja.

Nastupny dakład, pryśviečany 2035 hodu, amierykanski prezident atrymaje ŭ śniežni 2016 h.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?