Rodnyja pastavili pomnik na mahile movaznaŭcy Chviedara Klimčuka. Z tylnaha boku steły — vyjava Klimčuka maładym i jahony vierš, napisany na rodnym dyjalekcie.
Chviedar Klimčuk zrabiŭ dźvie ŭnikalnyja spravy: zapisaŭ havorki socień nasielenych punktaŭ Bresckaj vobłaści, a taksama pierakłaŭ na havorku svajho rodnaha siała Symanavičy Novy zapaviet dy tvory Hamiera, Tałstoha i Hohala.
Jon staŭ łaŭreatam Dziaržaŭnaj premii Biełarusi jak adzin z suaŭtaraŭ Leksičnaha atłasa biełaruskich narodnych havorak.
Naradziŭsia jon u 1935 hodzie ŭ rajonie, jaki nazyvajecca Zaharodździe: uradlivaja raŭnina na poŭnač ad paleskich bałot. Z malenstva jaho ciahnuła da navuki. Jon vyvučyŭsia na nastaŭnika i 14 hadoŭ pracavaŭ u škołach rodnaj vobłaści. Užo tady staŭ zapisvać dyjalekty, pieśni, pastupiŭ u aśpiranturu Akademii navuk, a paśla paśpiachovaj abarony dysiertacyi dałučyŭsia da zornaj kamandy Instytuta movaznaŭstva.
Svaju radzimu jon viedaŭ encykłapiedyčna: adnych tolki piesień svajho siała jon znaŭ dzieviać socień.
Siarhiej Doŭhušaŭ sa «Śpieŭnaha schodu» paśpieŭ zapisać pieśni ŭ vykanańni Klimčuka.
* * *
Voś uryvak ź Jevanhiella ŭ pierakładzie Klimčuka (rasstaŭleny naciski). Poŭny tekst jahonaha pierakładu možna spampavać pa hetaj spasyłcy.
1. Ny sudíte, to j sýdžany ny býdyte;
2. bo jaky′m sudóm sýdyte, taky′m býdyte sýdžany; i jake′iu míryju mírajite, take′iu i vam míratymuť.
3. I šo ty dy′vyśsia na sučká v hókovy svohó bráta, a dyryvy′ny v svojo′mu hókovy ny báčyš?
4. Abó jak skážyš svojo′mu brátovy: «Daj ja tobí vy′jmu z hóka sučká», koły′ v tybe′ samóho v hókovy dyryvy′na?
5. Kryvodýšnyj čołovíče! Vy′jmy zrázu dyryvy′nu s svohó hóka, tody′ pubáčyš, jak dostáty sučká z hóka brátovoho.
6. Ny davájte śviatóho sobákam i ny kładíte svohó sámoho dorohóho py′ryd svyńmy′, šob vony′ ny potoptáły johó nohámy, da še j, povyrnývšyś, vas ny porváły.