U horadzie Lepiel (Viciebskaja vobłaść) nieŭzabavie źjavicca pomnik Lvu Sapiehu, znanamu palityku, dyplamatu i apiekunu mastactvaŭ, adnamu z samych upłyvovych dziaržaŭnych dziejačaŭ u Vialikim Kniastvie Litoŭskim i Rečy Paspalitaj.

Imia Lva Sapiehi samym niepasrednym čynam źviazana z historyjaj Lepiela, jaki ŭpieršyniu zhadvajecca ŭ 1439, jak vioska i majontak na vostravie Lepielskaha voziera.

U 1563 pasielišča atrymała status horadu (ciapier vioska Stary Lepiel). A ŭ 1586 Leŭ Sapieha zasnavaŭ za try kilametry ad jaho ŭ vioscy Biełaja miastečka Bieły Lepiel abo Novy Lepiel, kudy byli pieraniesieny handlovy centar, a taksama pabudavanyja zamak, carkva i kaścioł. Takim čynam pačałasia historyja sučasnaha Lepiela, dzie žyvuć kala 18-ci tysiač čałaviek.

Štohod 11 vieraśnia ŭ Lepieli adznačajuć Dzień horada, i sioleta da hetaj daty prymierkavana adkryćcio pomnika Lvu Sapiehu, jaki budzie ŭstalavany kala ŭvachoda ŭ haradzki park.

Darečy, budučy pomnik — heta nie adzinaja adznaka pamiaci pra Lva Sapiehu na Viciebščynie. U 2005-m hodzie pavodle inicyjatyvy hramadzkaha abjadnańnia «Fond imia Lva Sapiehi» byŭ ustalavany pamiatny znak ŭ vioscy Astroŭna Biešankovickaha rajonu. Na vialikim kavałku šera-karyčnievaha hranitu raźmieščana šylda z nadpisam: «Tut, u miastečku Astroŭna 4.IV.1557 naradziŭsia Leŭ Sapieha — vybitny hramadzki i dziaržaŭny dziejač Vialikaha Kniastva Litoŭskaha».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?