Biełaruś adbyłasia jak niezaležnaja dziaržava. Hety fakt kanstatavaŭ Alaksandr Łukašenka na sustrečy z maładymi hramadaznaŭcami ŭ Muziei sučasnaj biełaruskaj dziaržaŭnaści.

«Atrymaŭšy ŭ pačatku 1990-ch hadoŭ šans, my vykarystali jaho spaŭna. Usiaho za dva dziesiacihodździ — niaznačnaje pa mierkach historyi imhnieńnie, adčuvajučy časam nievierahodny nacisk zvonku, my stvaryli, pa sutnaści, novuju jeŭrapiejskuju krainu», — adznačyŭ Łukašenka.

«Naša maładaja dziaržava pakazała, što navat nievialikaja kraina moža prymusić siabie pavažać i pravodzić niezaležny źniešniepalityčny kurs», — skazaŭ joje.

«Vy bačycie, jakoje ciapier staŭleńnie da nas z boku Zachadu, dy i na Uschodzie nie zaŭsiody nas razumiejuć», — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka. Pavodle jaho słovaŭ, «pryčyna nie ŭ tym, što ŭ nas nie toj režym, nie toj prezident abo jašče štości nie toje».

«Ja nie chaču pravodzić paraleli, ale ź niekatorymi režymami jany paśpiachova supracoŭničajuć, tamu što tam nafta, hrošy i hetak dalej. Padumaješ, niejkaja nievialikaja kraina ŭ centry Jeŭropy vyrašyła stać niezaležnaj. Ad kaho? Ad Rasii, Polščy abo Litvy, u składzie jakich my zaŭsiody byli?» — adznačyŭ jon.

Alaksandr Łukašenka padkreśliŭ, što niezaležnaja Biełaruś adbyłasia. «I z hetym treba zhadžacca. Rana ci pozna z hetym daviadziecca zhadzicca», — ličyć Łukašenka.

«Naša meta — stvaryć dziaržavu, jakoj buduć hanarycca nie tolki našy dzieci, ale i my», — padkreśliŭ jon.

Alaksandr Łukašenka nahadaŭ, što biełarusy išli da niezaležnaści vielmi doŭhim i ciažkim šlacham.

«Na praciahu stahodździaŭ našy ziemli pierachodzili z adnych dziaržaŭ u inšyja, a biełarusy ciarpieli i palityčny, i ekanamičny, i kulturny pryhniot. Usio heta było ŭ našaj historyi», — adznačyŭ jon.

Jon ličyć, što pavahi zasłuhoŭvajuć niezvyčajnaja žyćcieŭstojlivaść i vola biełarusaŭ, jakija zmahli pranieści praz stahodździ imknieńnie da dziaržaŭnaści i dabicca pastaŭlenaj mety.

«Starejšaje pakaleńnie nie zabyła Biełaruś uzoru lichich 90-ch, kali abvaliłasia ekanomika, kali vidavočny byŭ paralič ułady, biespracoŭje i haleča, i my bałansavali na krai prorvy.

Napeŭna, Haspodź nas vyratavaŭ. My pačali šukać vychad, u tym liku i palityčny», — nahadaŭ Łukašenka.

«Ja pamiataju tyja časy, kali my farmavali Kanstytucyju i ŭvodzili pasadu prezidenta krainy — prezidenta „ŭrezanaha“, jak chaciełasia mnohim hrupam, asabliva elicie. Usie chacieli słabaha prezidenta, — skazaŭ Alaksandr Łukašenka. —

Prezidenta vybrali, i mnie daviałosia madernizavać Kanstytucyju, dzie prezident pavinien być prezidentam, kab vyciahnuć krainu z prorvy, u jakoj jana tady znachodziłasia». «Na ščaście, mnie daviałosia być prezidentam taho pieryjadu, kali my vyciahvali krainu prosta za vušy z toj bahny, u jakuju my trapili», — dadaŭ jon.

Łukašenka kanstatavaŭ, što ŭ krainie była stvorana palityčnaja sistema, u joj nie admovilisia ad płanavańnia i prahnazavańnia, stvorana vykanaŭčaja viertykal ułady, sfarmavany parłamient.

«Nie chaču havaryć ab asablivaściach, niekatoryja nazyvajuć heta fienomienam raźvićcia našaj krainy. Davajcie nie budziem vielmi siabie ŭźvialičvać. Budziem havaryć ab tym, što my raźvivalisia svaim asablivym šlacham. Pravilna my rabili ci nie, a my ličym, što pravilna, i ja taksama tak liču, ale heta mierkavańnie sučaśnikaŭ. A nas aceniać pakaleńni, jakija pryjduć paśla nas. Jany nam daduć acenku: pravilna my dziejničali ci nie», — adznačyŭ kiraŭnik dziaržavy. «Ale kali jość palapšeńni, značyć, heta adzin z tych šlachoŭ, pa jakim my pavinny byli prajści», — dadaŭ jon.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?